Ateliér má 2-tisíc štvorcových metrov, jeho súčasťou je dobový nábytok zo zbierok. Ako to vyzerá?
Ateliér zaberá jedno veľké poschodie v budove v Ružinove pri Avione, je tam vytvorený obchodný dom, ale nie len ten. Viac svetov v jednom priestore a všetko vyzerá veľmi realisticky. Sú to kulisy, kde sú možnosti odsunutia, prisunutia stien, podľa toho, ako je potrebný záber. Ide o veľký projekt napríklad aj z hľadiska dobových kostýmov, ktoré nám hercom šili na mieru.
Pri takýchto seriáloch herec môže hrať viac ako pri denných, ktoré sa točia v rýchlom tempe a nedá sa v nich ukázať aj viac umenia?
Pri takomto seriáli sa točí menej obrazov denne, takže na každý obraz je omnoho viac času so zreteľom na hranie. Je čo hrať a hlavne kedy hrať. Pri dennom seriáli je to iné, robí sa oveľa viac obrazov za deň. Aby ste si to vedeli predstaviť – obraz je jedna scéna, ktorá sa odohráva v nejakom priestore, a vznikne počas neho situácia, ktorá má začiatok a koniec. Ak niekto povie o hercovi v dennom seriáli, že je to kvalitný herec, tak to musí byť naozaj skvelý.
Lebo pri tom tempe natáčania sa nedá stíhať príliš veľa hrania. Na každý obraz je povedzme 20 alebo 30 minút a v tom čase musíme stihnúť zahrať niekedy aj päťstranový text, dbá sa skôr na to, aby to vyznelo logicky. Ale pri seriáloch, ako je Dunaj, k vašim službám máme na natočenie jedného obrazu aj dve hodiny. S režisérom si rozoberieme situáciu, povieme si, čo chceme dosiahnuť, a máme priestor na prácu.
Ako "vonia" natáčanie seriálu?
Ateliér v niektorých miestach vonia dobovo (v ateliéri je množstvo originálneho nábytku zo zbierok, pozn. red). Natáčanie seriálov je však trochu iné, ako si niekedy ľudia predstavujú.
Občas sa stretnem s tým, že povedia – natáčanie musí byť veľmi zaujímavá práca. Tak zvyknem hovoriť, že je to, ako keby ste sa potrebovali dostať z bodu A do bodu B, prídete na vlakovej stanici na perón, netušíte, ktorým smerom je A, ktorým B, či vlak ide, ktorý vlak ide, ale sedíte a čakáte. Pri natáčaní treba mať pevné nervy a pevné sedacie svaly.
To pri denných seriáloch asi nie je celkom možné až v takomto zastúpení?
Nemôžeme úplne zľahčovať denné seriály, sú aj také, ktoré vyjdú veľmi dobre, ak sú napríklad predtočené v predstihu, aby ich čas nedobehol. Keď idú do vysielania, už majú rozrobených povedzme 70 dielov, majú nadbehnuté, a potom je viac času na ďalšiu prácu.
Niektorý zo zahraničných režisérov hovoril, že sme sa posunuli do obdobia, keď do niektorých seriálov a filmov obsadzujú mladých hercov podľa toho, koľko majú sledovateľov na sociálnych sieťach, ktorí si potom seriál pozrú. Je to tak?
Počul som o tom, uteká to do digitálneho sveta celkom výrazne. Len neviem, nakoľko si tvorcovia, ktorí sa rozhodnú pracovať podobným spôsobom, uvedomujú, že ľudia fungujúci vo virtuálnom svete pracujú najmä na prezentácii samých seba. Nie som si istý, či taký človek priláka k obrazovkám jeho sledovateľov.
Cítiť to už aj na Slovensku?
Ja som sa s tým zatiaľ nestretol, takže neviem, ani sa tým veľmi nezaoberám, lebo mi to nie je vlastné.
Chodíte aj po slovenských mestách so zájazdovými predstaveniami a aby ste pritiahli divákov, musíte si vybrať známe tváre, na ktoré si ľudia kúpia vstupenky. Zatiaľ stále hercov, nie instragramové hviezdy...
Nemyslím si, že divadlo je niečo, na čo by sa prišli pozrieť followeri z Instagramu len preto, že v ňom bude hrať človek, ktorého sledujú. Zatiaľ to tak nie je. Aspoň podľa mňa, ale asi v tomto smere nebudem veľmi oboznámený s problematikou...