Ste matkou dvoch detí, no ako herečka fungujete na všetkých frontoch. I keď ste na voľnej nohe, zrejme to vyžaduje v rodine poriadnu organizáciu, keďže aj váš partner je umelec...
Sme v prvom rade rodičia, a tak prioritou sú naše deti. Práca ma teší, napĺňa, to je dôležitý faktor a na javisku sa cítim „ako doma“. Špeciálne premiéra hry Otec v DPOH bola pre mňa oslavou divadla. Moja vášeň pre hranie sa akoby znova narodila.
Scenár dobového filmu Slovo, ktorý mal tiež nedávno premiéru, vychádza zo skutočného príbehu starých rodičov v zlomových rokoch 1968 a 1969. Kedy ste ho nakrúcali?
Počas pandémie. Ja osobne len jeden-dva dni. Keď som stála v dobovom kostýme na vŕšku v malebnej Banskej Štiavnici, tešila som sa, že môžem byť bez rúška a hrať. Vyzerala som ako kedysi moja mama. Počasie nám prialo, všade bol sneh, slniečko svietilo. Točili sme mestskú sánkovačku. Mám z toho v pamäti peknú pohľadnicu.
Režisérka filmu Slovo Beata Parkanová sa vyjadrila, že herci, ktorých si vyberá do svojich filmov, musia mať živé oči a v sebe trochu tajomna...
Asi rozumiem, ako to Beata myslí. Áno, tajomstvo prebúdza zvedavosť a divák by mal byť na postavy vo filme zvedavý. Je to osobnostný obsah, ktorý každý z nás v sebe nesie. Ale vnímanie tohto obsahu je výsostne individuálne. Každý zachytáva niečo iné, inú rovinu obsahu.
Na divadelnej scéne, vo filme či v seriáloch ste sa objavili v rozličných polohách. Raz z vás prostredníctvom postáv srší humor, inokedy, naopak, vyžarujete smútok. Aká je v skutočnosti Helena Krajčiová?
Verím v dobro, mám rada ľudí. Rada pozorujem, hrám sa s kvetmi, žehlím, dobre sa cítim vo vode. Mám rada aj seba, som spokojná so svojou psychikou. Viac ako čísla mám rada hmat. Rada premýšľam, nachádzam riešenia. Dobre tolerujem zmeny. Mám rada hlinu, rada sa pozerám na deti, keď kreslia. Mám rada hudbu, vône a ráno studenú sprchu, východ slnka, les, tenis... Teší ma, keď niečo opravím alebo keď nájdem a prišijem stratený gombík.
Spomínaná hra Otec je o vzťahu dcéry a vážne chorého otca. Stvárnili ich Petra Vajdová a Emil Horváth, ktorému hráte opatrovateľku a zároveň nebohú staršiu dcéru. Zrejme ste sa aj vy zamysleli nad tým, ako by ste sa zachovali v takejto situácii, ako by ste ju riešili...
Nie, zatiaľ o tom nepremýšľam. Veci sa menia každý deň, možno ma moji rodičia prežijú...