Materstvo ju zmanilo
„Môj otec je pre mňa otcom, ktorý ma nikdy neopustil, podal mi pomocnú ruku, zodvihol ma, keď som to potrebovala, a preto je táto hra pre mňa výnimočná. Počas celého predstavenia je so mnou na javisku síce Emil, ale ja tam miesto neho vidím svojho ocina, ktorému túto hru venujem. (Úsmev.) Vo svojom živote som Bohu vďačná za pár vecí. Tie ďalšie, ktoré sa mi stali, si ešte stále akosi neviem vysvetliť, ale ďakujem mu za moju rodinu. Za mojich rodičov, bratov a Martinka. Aj keď som veľakrát zlyhala, bola na dne, som osudu vďačná, že mi bolo dopriate byť mamou. S materstvom som si totiž okamžite začala omnoho viac vážiť svojich rodičov. Pochopila som ich bolesť, príkazy, zákazy, výčitky, ich konanie. Napríklad, keď sa o mňa po každom predstavení báli a chceli vedieť, či som z divadla prišla domov v poriadku. V minulosti som sa na toto hnevala, dnes už ako mama absolútne chápem ich obavy," povedala pre Život.