Jej parfumy sú stálice a kabelky snom každej ženy. Do módy ako prvá vniesla prvky pánskej módy, čím spôsobila totálnu revolúciu. Jej život však taký trblietavý a luxusný nebol, teda určite nie v začiatkoch a vlastne sa aj skončil smutne a osamelo.
Ambície chudobnej krajčírky
Coco pochádzala z jednoduchej rodiny. Jej mama pracovala ako modistka, zomrela však veľmi mladá – v 33 rokoch na následky početných pôrodov. Malá Coco sa tak aj so svojimi súrodencami ocitla v sirotinci. V osemnástke sa naučila šiť na stroji a neskôr dostala prácu šičky vo firme na výrobu detskej spodnej bielizne. Odjakživa však mala pocit, že svoj život nesmie prežiť ako chudobná krajčírka, mala úplne iné ambície. Začala sa preto objavovať vo vychýrených nočných podnikoch a skúšala tu spievať šansóny, jeden s názvom „Qui qu´a vu Coco dans l´trocadéro?“ – tak prišla k menu Coco, ktoré jej ostalo už na celý život.
Salón vďaka mužovi
Mala šťastie a bola navyše aj pekná, takže sa tešila priazni vplyvných mužov – šľachticov a dôstojníkov. S jedným šľachticom mala dokonca ročný vzťah, na jeho zámku sa naučila spôsobom vyššej spoločnosti. Mužom jej života bol britský diplomat Arthur Capel, s ktorým chodila dlhé roky. Zomrel však v roku 1919 pri autonehode. Bola to pre ňu obrovská osobná trauma, ktorá ju navždy poznačila. Nikdy si ju síce nevzal za ženu, no poskytol jej kapitál na otvorenie módneho salóna v centre Paríža na ulici Cambon 21. Spolu so svojou sesternicou Adrienne tu podľa vlastných návrhov tvorili celé modely, klobúky a doplnky.
Rue de Cambon patrila len jej
Podnikavým dievčatám sa začalo veľmi dariť a už v roku 1913 otvorili druhý salón v Deauville a v roku 1915 v Biarritzi. Tvorili šaty košeľovitého strihu, plážové a športové modely, kratšie sukne a najmä malé čierne. Coco sa celkovo snažila dámsku módu oslobodiť od zažitých stereotypov a ženské telo vymaniť spod korzetov a nepohodlných „prečačkaných“ strihov. Vniesť prvky mužskej módy do klasického lady štýlu. Výborným príkladom je napríklad klasické pánske pyžamo, ktoré začali nosiť aj ženy. Úspech na seba nedal dlho čakať a zo značky Chanel sa zakrátko stal veľký hit. Ženy začali chudnúť, aby sa zmestili do jej modelov, strihať si vlasy na kratšie a „in“ sa začal stávať tzv. androgénny štýl, čo bol pred očami šľachty navlečenej v korzetoch obrovský prevrat. Po roku 1921 bol úspech jej značky taký veľký, že na niekoľko rokov obsadila Rue de Cambon 27, 29, 31 – je to už legendárna adresa, kde sa jej módny dom nachádza dodnes. Vlastnila dokonca niekoľko tovární s látkami a spojila sa so značkou Bourjois a spoločne šírili jej slávne parfumy.
Článok pokračuje na ďalšej strane