Tretí film z dielne scenáristky Evity Twardzik a producentskej spoločnosti NUNEZ NFE sa nakrúcal celý na Slovensku, prevažne v Bratislave a na Orave. „Pôvodne sme mali vycestovať aj do Rumunska, konkrétne do Bukurešti, pre pandémiu sme však nakoniec museli zostať na Slovensku. Našťastie, architekt Juraj Kuchárek našiel skutočne nádherné lokácie, takže diváci nebudú o nič ukrátení, práve naopak. Rozhodne sa majú na čo tešiť,“ hovorí producentka filmu Oľga Núňezová, ktorá film nakrúcala výhradne so slovenským štábom.
Ten sa pred pár dňami vrátil do dedinky Malé Borové, kde padla posledná klapka romantickej komédie. A hoci oproti januárovému nakrúcaniu na rozprávkovej chalupe ubehol dlhý čas, oveľa teplejšie nebolo hercom na Orave ani v máji. „Tvárime sa, že je teplý prázdninový deň, ale pod letným oblečením máme vychytávky v podobe termoprádla, aby sme tu nezmrzli,“ prezradila Dominika Morávková. „Keď sme ráno vstávali, teplomer ukazoval mínus päť. So zvyškom produkcie sme sa okamžite začali obviňovať, že kto vymyslel, že budeme točiť začiatkom mája. Vinníka sme doteraz nenašli,“ smeje sa scenáristka filmu Evita Twardzik. „Celý štáb bol na pľace v zimných vetrovkách, chudáci herci to museli vydržať vo svojich letných outfitoch,“ dodáva autorka knižnej predlohy.
„Na studené počasie sme boli pripravení, pre hercov sme mali nachystané nielen teplé bundy a deky, ale aj špeciálne hrejúce vankúšiky, takže herci nakrúcanie prežili bez akejkoľvek ujmy,“ vysvetľuje s úsmevom kostýmová výtvarníčka Danica Raytchev.
Posledný natáčací deň sa pred kameru postavil aj Ján Koleník. „Pôvodne som tu byť nemal, ale Evita do filmu nečakane dopísala jednu moju scénu, takže som na Oravu cestoval doslova na otočku,“ hovorí Koleník. Ten si počas filmu užil aj spoluprácu s rumunskými herečkami Danou Rogoz a Andreeou Vasile. „Nikdy predtým sme sa nestretli a niekedy je to vlastne lepšie. Lebo občas už máme pocit, že sme na Slovensku hrali každý s každým, keďže sme malý rybníček... Rumunské herečky sú preto príjemným osviežením, nič o sebe nevieme, tak sme sa mali aj o čom rozprávať,“ hovorí Koleník.
Článok pokračuje na ďalšej strane