Ladislav Chudík sa narodil v Hronci ako jediné dieťa Albíne a Ferdinandovi Chudíkovcom. S mamou mal krásny a vrúcny vzťah, s komplikovaným otcom bolo všetko zložitejšie. Ferdinand bojoval v prvej svetovej vojne a to ho ovplyvnilo, bol na chlapca veľmi prísny a občas až neprimerane krutý. Mal často nočné mory a nevedomky na syna preniesol niečo zo svojho desu, ktorý mučil jeho vnútro. Neštítil sa ho zbiť korbáčom či nechať ho kľačať na kukurici. Horšie bolo, keď ho bičoval slovne. Odmalička mu opakoval, že z neho nikdy nič nebude. A Chudíka tieto slová hlboko ranili a poznačili na celý život. Aj keď si jeho otec takýmto spôsobom vybil negatívnu energiu, jeho citlivú dušu tým kántril.
Herec už odmalička zápasil s depresiami a nedostatkom sebavedomia. Svoje stavy zmierňoval tým, že si srdce už od puberty vylieval v denníkoch. Zaznamenával si do nich všetky trápenia a pochmúrne myšlienky. Tento zvyk mu vydržal až do staroby, časom tak zaplnil desiatky zápisníkov.
Ťažké obdobie
Chudík mal odmalička k svojmu povolaniu veľmi blízko, a tak sa napriek protichodným snahám jeho otca stal hercom, a to veľmi úspešným. Aj keď už predtým účinkoval v desiatkach divadelných hier a televíznych inscenáciách, zapamätali sme si ho predovšetkým ako charizmatického primára Sovu. Postava v Nemocnici na okraji mesta ho preslávila tak v Česku, ako i na Slovensku a v zahraničí. Herec to počas natáčania v seriáli mal pomerne náročné, pretože tam nastúpil ako rýchly záskok za zosnulého Karla Högera.
A na ružiach to v tom období nemal ustlané ani v osobnej sfére. Okrem toho, že ho od malička trápili choroby a úzkosti, časom sa k tomu ešte pridalo nešťastie z prvého manželstva s českou novinárkou Helenou. Zatiaľ čo v práci žal jeden úspech za druhým, nad jeho súkromným životom stál jeden veľký čierny mrak.
Článok pokračuje na ďalšej strane