O rodine
Znamená pre mňa všetko. Dosť dlho trvalo, kým som takú regulárnu rodinu vytvoril, to už som bol po štyridsiatke, no stálo to za to. Bol som aj starší otec, hoci dnes sú oveľa starší čerství otcovia, ako som ja. Bolek Polívka mi spomínal, ktorý, ako viete, má 70 a tri menšie deti, čo ich vtedy štvorročná dcérka povedala: „Otecko je starý, ale mamička je ešte staršia.“ Keď sa jej pýtali prečo, odvetila: „Pretože otecko ju musí poslúchať...“ To má železnú logiku.
O manželke Magde Vášáryovej
Prvýkrát sme sa stretli, keď mala 13 rokov. Bol som spolužiakom jej sestry Milky. Zobrali sme sa, keď mala 30. Spolu sme vychovali dve dcéry Hanku a Žofku. Na mojej manželke oceňujem, že sa v podstate nemení. Je nielen stále pekná, ale na rozdiel odo mňa aj presná a cieľavedomá. Po svojej matke má nemeckú poriadkumilovnosť, čo mi niekedy lezie na nervy. Zároveň sa však v domácnosti nemusím veľmi namáhať. Som však veľký odborník na umývanie riadu v umývačke. Vyžaduje, aby som nepoužíval neslušné slová, lebo viem si aj zanadávať, keď treba, aby som sa každý deň sprchoval, vymieňal si spodnú aj vrchnú bielizeň. Nie že by ma to štvalo, no trvá na tom, kontroluje to, ale snažím sa jej vyhovieť.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
O Julovi Satinskom
Štyridsať rokov sme tvorili dvojicu, niekedy aj 24 hodín denne, no na dovolenky sme spolu nechodili. Bolo to také šťastné stretnutie, ktoré sa podarí raz za život. A mali sme aj spoločný osud. Začínali sme v roku 1959 v Tatra revue, teda na mieste dnešného Štúdia L+S, odkiaľ nás po roku vyhodili, keď sme prešli do Divadla na korze, vyhodili nás aj odtiaľ. Veľmi dlho sme boli potom v pozícii outsiderov. V Štúdiu S sme s Julom najprv začínali ako hostia. V roku 1987 som sa tu stal dramaturgom, a to len na polovičný úväzok, keďže som bol zamestnaný na Novej scéne, kde nám dovolili účinkovať v operete. Keď v roku 1989 odchádzal vtedajší riaditeľ Štefan Ladižinský do dôchodku, ponúkol mi funkciu riaditeľa. V roku 1999 som sa stal jeho majiteľom, keďže som toto divadlo sprivatizoval.
O knižkách
Sám som zo seba prekvapený, lebo v priebehu posledných dvadsiatich rokov mi vyšlo asi dvadsať titulov. Na napísanie románu sa necítim, preto som ho doteraz ešte nenapísal, na rozdiel od mojej staršej dcéry Hanky. Som autorom krátkych útvarov. Vo fejtónoch, scénkach a dialógoch sa cítim ako doma, takže neviem si predstaviť, že by som to dokázal vysedieť a či by som aj mal o čom písať toľko strán.
O voľnom čase
Som mestský a kaviarenský človek, no manželka trvá na prechádzkach, čo mi, musím priznať, aj dobre robí. Keďže ma už niekoľko rokov drží golf a zlákal som naň aj ju, využívame golfoviská, ktoré vyrástli okolo našej chalupy, ktorú máme už štyridsať rokov. V meste chodím rád do kina. Sám, lebo manželka nikdy nemá čas. Sadnem si do pohodlného kresla, je tam klimatizácia, čo viac potrebujem... Rád sa vraciam prostredníctvom filmov do minulosti. Keď však prídem na film a po desiatich minútach zistím, že to bol omyl, nenútim sa ho dopozerať, radšej z kina odídem. V mojom veku už musím rozmýšľať, ako a kde prežijem čas. Rozhodne ho nebudem márniť, sily potrebujem načerpať, nie ich strácať.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
O veku
Mamin otec mal 84, a to zomrel len preto, že si v horúcom lete zabudol vziať na prechádzku klobúk, a mamin brat mal 92, keď ešte hral v Národnom divadle. To je však po praslici. Po meči zomierali moji predkovia trocha skôr, preto som si prial zopár rôčkov ešte pridať...
Magda Vášáryová o manželovi
Brali sme sa, keď sme už boli veľmi skúsení ľudia. Ja som si najmä uvedomila, že už nič na ňom nemôžem meniť, že ho musím nechať tak. A že ho musím kŕmiť a starať sa o neho pre blaho slovenského národa a slovenskej kultúry... (smiech) Páči sa mi na ňom, že je stále dochvíľny. Chodí všade o päť minút skôr a vyčítavo hľadí na meškajúcich. Voľakedy som bola nešťastná, keď mlčal, teraz si to vážim. Sme dvojkariérové manželstvo a myslím si, že všetko sa dá vydržať, keď nie ste celý čas spolu. A my sme spolu veľmi málo. Ak sa nám to podarí, buď hráme spolu golf alebo raňajkujeme spolu. Vtedy môj muž aj občas niečo povie, keďže je introvert a veľa toho v súkromí nenahovorí. Keď sa ho napríklad spýtam: „Chceš kávu alebo čaj?“, odpovie mi: „Čaj!“
Dcéra Hanka o otcovi
Po „šušovi“ (tak ho doma prezývajú) som zdedila farbu vlasov, píšuce pero, ale aj zasnenosť, čo mi často v rodine vyčítajú. Stále som ponorená
