Sám doma (1 a 2)
Čím iným začať, ak nie práve týmto. Obdivujem neskutočný talent skladateľa Johna Williamsa, ktorý zložil čarovnú hudbu, ktorú si zamilovali všetci na svete a ktorý, mimochodom, pôvodne nemal byť vôbec súčasťou tejto parády. Režisér Chris Columbus touto úlohou poveril Brucea Broughtona, ktorý sa aj objavoval na prvých plagátoch, no neskôr nestíhal kvôli druhému filmu a plánovaný soundtrack by nedodal včas. Chris potom zavolal dobrému kamošovi – samotnému Stevovi Spielbergovi a ten mu odporučil práve famózneho Johna, ktorý si film pozrel v čase, keď z neho bola už väčšina hotová a okamžite sa doň zamiloval. Ktovie, ako by to bolo dopadlo, keby sa plány nezmenili, ale film Sám doma (Home alone) bol nominovaný na Oscara nielen za najlepšiu hudbu k filmu, ale aj najlepšiu pieseň. Takže, ak si chcete čo najskôr nostalgicky zaspomínať na detstvo a vianočné časy, pokojne si na YouTube dajte už teraz do vyhľadávača Somewhere in my memory. Stojí to za to! Hudba však nie je to jediné, čo nás na tomto filme nadchne vždy, keď ho pozeráme. Malého roztomilého chlapca (teraz zabudnite na obraz opitého či zdrogovaného Macaulayho Culkina s dlhými mastnými vlasmi a cigaretou, aj tak sa vraj konečne trochu dáva dokopy a myslite naň ako na Kevina) chcel scenárista John Hughes obsadiť automaticky, ale režisér si chcel byť úplne istý. A tak ho aj tak nakoniec vybrali spomedzi viac ako 200 detí, ktoré sa zúčastnili na konkurze. Jednoznačne. Stal sa najúspešnejšou detskou hviezdou všetkých čias, ktorá baví už niekoľko generácií a samotný film je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
Do kín bol uvedený v novembri 1990, za prvý víkend premietania zarobil viac ako 17 miliónov dolárov a prvú priečku v návštevnosti si udržal dlhých 12 týždňov. Niektoré kiná ho premietali až do júna nasledujúceho roka, lebo ľuďom vôbec neprekážalo, že je už dávno po Vianociach. Celkovo sa tak výnos z neho vyšplhal takmer na 500 miliónov dolárov, čím patrí k najviac zarábajúcim filmom všetkých čias. Nečudo, že sa jeho tvorcovia rozhodli natočiť druhý diel, ktorého úspešnosť vôbec nezaostávala. Ľudia ho prijali s vrelou náručou, ako sa to často pri „dvojkách“ nestáva a mnohí z nich do slávneho New Yorku vycestovali práve po tom, čo ho videli... Každý chcel stáť pri Rockefellerovom centre s najväčším vianočným stromčekom a hotel Plaza, ktorý vtedy vlastnil Donald Trump, dosahoval po premiére filmu rekordy v počte ubytovaných hostí. V tom čase sa cena za izbu č. 411, v ktorej Kevin „býval“, vyšplhala na 1 100 dolárov za jednu noc. No, a aby sme nezabudli – na svoje si prišli aj majitelia domu McCalistrovcov z jednotky. Ten totiž skutočne existuje a dedinka s milým názvom Winnetka, kde sa nachádza, netrpí dodnes núdzou o turistov. Nájdete ju 16 míľ od Chicaga a dom spoznáte okamžite, zvonku vyzerá totiž stále rovnako. V roku 2012 bol predaný za 1 580 000 dolárov a jeho predaj bol doslova senzáciou pre médiá, turistov i miestnych. A napriek tomu, že film už čoskoro oslávi tridsiatku, ročne si ho na Vianoce pozrie niekoľko desiatok miliónov ľudí na celom svete. A verím tomu, že raz budem tento film pozerať aj so svojimi deťmi, pretože sa im bude páčiť tiež.
Čo nás ešte zaujalo:
- Kevinovho bratranca Fullera si vo filme zahral jeho vlastný mladší brat Kieran Culkin.
- Film je nesmierne obľúbeným v susednom Poľsku, kam sa ako jeden z prvých západných filmov dostal po páde komunizmu v roku 1990. Ročne si Kevin Sam w Domu pozrie viac ako 5 miliónov Poliakov.
- Herci Joe Pesci (Harry) a Daniel Stern (Marve), ktorí si zahrali vo filme zloduchov, sa snažili počas nakrúcania malému Macaulaymu na pľaci čo najviac vyhýbať, aby bol jeho strach z nich čo najautentickejší.
- Počas natáčania prvého dielu v dome bývali aj skutoční majitelia, ktorým sa tento zážitok veľmi páčil. Hercom a celému štábu pripravovali občerstvenie či horúcu čokoládu.
- Rozpočet filmu bol „iba“ 18 miliónov dolárov a nikto nepredpovedal veľký úspech. Za prvý diel si mladý Macaulay zarobil 100-tisíc dolárov, za druhú časť neuveriteľných 4,5 milióna. Mal vtedy 11 rokov.
- „Strašidelný“ starší sused z jednotky nemal spočiatku vo filme vôbec účinkovať, režisér ho tam dosadil počas natáčania. Marleyho meno bolo inšpirované príbehmi Charlesa Dickensa, ktorým bola inšpirovaná aj samotná atmosféra filmu. To možno vystihuje to „čarovno“, ktoré tento film nepochybne má a prečo ho tak milujeme.
Vianočné prázdniny
Bláznivých Griswoldovcov predstavovať určite nemusíme. Kto by totiž nepoznal tú najviac problémovú rodinu cestovateľov, na čele s mierne streleným otcom Clarkom, ktorý priťahuje problém za problémom. Prvýkrát ich bolo možné vidieť v roku 1983 vo filme National Lampoon‘s Vacation, ktorý zarobil celkom slušných 60 miliónov dolárov, Vianočné prázdniny s vyšším rozpočtom na nakrúcanie potom v roku 1989 o 11 miliónov viac. Filmoví kritici vtedy tento film označovali za modernú vianočnú klasiku. Išlo o tretí diel ich rodinných „motaníc“, ktorý zmenil herecké obsadenie detí. To zrejme neprinieslo nič dobré Julliete Lewis, ktorá si zahrala dcéru Audrey, nezvládla slávu a prepadla drogovej závislosti, ktorú už má, našťastie, z krku a ani samotnému Chevymu Chasovi, ktorý vraj neskôr pre bolesti chrbta začal užívať kokaín a chľastať prvú ligu, no my dúfame, že ho to už dnes v jeho 75 rokoch až tak veľmi nebaví. Vráťme sa však ku komédii, ktorá sa tentoraz odohráva v domácom prostredí, veď predsa aj samotní tvorcovia filmu vedeli, že Vianoce sú najmä o domáckej atmosfére. V prípade tejto rodiny však aj o vlastnoručne vykopanom strome, 25-tisícoch žiaroviek vianočného osvetlenia a čakaní na vianočné prémie, lebo je už zaplatená polovica bazéna... Možno by šlo všetko ľahšie, keby na návštevu neprišli starí rodičia a nakoniec aj nezabudnuteľný bratranec Eddie v starom karavane a keby mačka neprehrýzla kábel od svetelnej reťaze a po dome nelietala veverička... No, ešteže má scenárista John Hughes, ktorý vymyslel aj príbeh Kevina, ktorého zabudnú doma, takú veľkú fantáziu a my sa máme na čom zabávať. Každý rok.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame