„Píšem o živote a o vzťahoch medzi ľuďmi. Nie všetky osudy v mojich románoch sú šťastné. Hrdinovia musia prekonať smrť, chorobu aj nenávisť. Vždy však musí zostať nádej,“ opísala svoj recept na úspech.
Talent na písanie zdedila po svojom otcovi Charlesovi Scottovi, inak námornom dôstojníkovi, ktorý písal stĺpček do novín. Bol to práve on, kto jej v siedmich rokoch dal prvý zápisník, vraj aby jej rýchlejšie ušla cesta autom. A Rosamunde, vtedy ešte Scottová, začala písať. Trvalo však ďalších deväť rokov, kým jej prvú poviedku vydali aj v novinách. A ona sa rozhodla, že sa stane spisovateľkou. Keď vypukla druhá svetová vojna, jej záľuba musela ustúpiť do úzadia. Rodáčka z anglického Cornwallu, ktorá vyštudovala školu pre sekretárky, začala pracovať pre námorníctvo. Práve vďaka tomu sa zoznámila s vojnovým hrdinom Grahamom Hopom Pilcherom. Padli si síce do oka, no na rozdiel od svojich knižných hrdiniek Rosamunde s Charlesom neprežívala žiadne vášnivé iskrenie, roztúžené pohľady ani oduševnené vyznania lásky. Takže, ak ste čakali, že pri písaní románov ju inšpirovala práve láska k manželovi, musíme vás sklamať!
Manželstvo je dlhá a namáhavá práca
Slovom „láska“ sa v ich vzťahu príliš neplytvalo. „Graham bol veľmi pokojný a slušný muž a ja som cítila, že život zvládnem lepšie po boku niekoho ako on. Nemilovala som ho, ale celých 63 rokov sme boli veľmi dobrí priatelia,“ šokovala pragmatickým prístupom kráľovná romantiky a dodala: „Ľudia dnes od manželstva očakávajú veľa. V skutočnosti je to však len ďalšia práca. Dlhá a namáhavá pre oboch partnerov.“ S manželom podľa vlastných slov ani netrávila veľa času, lebo mali obaja rozdielne záujmy. Rosamunde sa starala o štyri ratolesti a domácnosť, ale cítila, že jej život nie je úplný, že jej k spokojnosti ešte niečo podstatné chýba. Večer, keď deti zaspali, si preto sadala k písaciemu stolu a utekala pred každodennou sivou realitou do sveta, kde vládne naozajstná láska a kde sa životné problémy vďaka tomuto citu vždy nejako vyriešia. Sama na to spomínala so slovami, že nebyť písania, jej manželstvo by pravdepodobne tak dlho nevydržalo. Dialógy si premýšľala, keď prala a vešala bielizeň. V roku 1949 vyšiel budúcej legende romantickej literatúry prvý román, pre ktorý si zvolila pseudonym Jane Fraser. A pod rovnakým menom vydala aj ďalších desať noviel. Romantické knihy boli v čase pred rozšírením televíznej zábavy veľmi obľúbené a Rosamunde Pilcherová sa trafila do vkusu miliónom žien. A tak sa v roku 1965 rozhodla písať pod vlastným menom.
Medzinárodný úspech prišiel po šesťdesiatke
Knihy jej vychádzali so železnou pravidelnosťou, ale skutočný medzinárodný úspech prišiel až v roku 1987, keď mala už 63 rokov. „V tom čase som sa už tešila na dôchodok a na to, že si konečne vyložím nohy,“ prezradila s úsmevom. Rodinná 500-stranová dráma Hľadači mušlí, ktorú písala celé dva roky, sa však dostala na vrchol rebríčka bestsellerov v New York Times, kde zostala celých 48 týždňov. Preložila sa do 20 jazykov a predalo sa jej viac ako päť miliónov výtlačkov. Kniha sa dokonca dočkala aj divadelnej adaptácie – a meno Rosamunde Pilcherová sa stalo pojmom na celom svete. „Nečakala som taký úspech. Som trochu Škótka a nechcem byť sklamaná, takže ničomu nepripisujem priveľký význam.“
Pilcherovej romány nepotrebovali vášnivé sexuálne scény, aby mali úspech. „Vzťahy v mojich knihách sa končia pred dverami spálne. Aj deti sa mi smejú, že ho označujem tromi bodkami. No vyrástla som v období, keď ľudia boli v tejto oblasti zdržanlivejší. Nechápte ma zle, nie som prudérna. Ľudia v mojich knihách končia spolu v posteli. Považujem sex a peniaze za najlepšie veci v živote, ale keď sa o nich píše, stávajú sa nudnými,“ vysvetlila Rosamunde. No kým v knihách vedela opísať rôzne podoby lásky, v skutočnom živote sa jej srdce zachvelo len málokedy. Keď jej manžel v marci 2009 ako 92-ročný zomrel, nevyronila ani slzu. „Veď mal krásny vek. Ani pri jeho smrteľnej posteli mi netiekli slzy. V 92 rokoch prestalo jeho slabé srdce biť. Pri takom dlhom živote odo mňa nemôžete vyžadovať, aby som plakala. Odišiel odo mňa skôr, za čo som sa vždy modlila. Pretože inak by zostal na starosti našim deťom.“ A ani voči svojim štyrom ratolestiam nebola vrúcnejšia. Jej syn Robin opísal, že hoci ich mama mala rada, príliš často ich neobjímala ani nebozkávala.
Neznášala nakupovanie a luxus jej nič nehovoril
V roku 2000, keď mala 76 rokov, ukončila Rosamunde Pilcherová svoju literárnu kariéru a rozhodla sa venovať svojim 14 vnúčatám, záhradkárčeniu a prechádzkam so psami. Hoci si písaním kníh zarobila milióny, nepotrebovala sa vystatovať bohatstvom. „Neznášam nakupovanie a ani luxus mi nič nehovorí. Mám vystupovať z Rolls-Royca v norkovom kožuchu? Veď to by bolo smiešne. Najradšej nosím svetre z obyčajného obchodu, a keď sa mi nejaký zapáči, kúpim si hneď tri, aby som nemusela chodiť tak často nakupovať,“ prezradila.
Svet je bez nej chudobnejší
Fanúšikovia, ktorí si jej diela obľúbili, ju však vyzývali, aby sa k písaniu vrátila. Nestačilo im, že sa v jej šľapajach vydal Rosamundin najstarší syn Robin, ktorý dodnes vydal päť kníh. „Možno ešte niekedy niečo napíšem,“ sľúbila. Žiaľ, svoj sľub už nestihla splniť. Kráľovná romantiky začiatkom tohto roka náhle odišla na večnosť. Zomrela vo veku 94 rokov v nemocnici v škótskom meste Dundee. „Ešte počas Vianoc bola v dobrom rozpoložení a zotavovala sa zo zápalu priedušiek. No potom ju zrazu postihla mozgová mŕtvica a už nikdy nenadobudla vedomie,“ opísal jej posledné chvíle syn Robin. „Ovplyvnila mnoho ľudí – nielen svojimi knihami, ale aj osobnými priateľstvami. Svet bude bez nej chudobnejšie miesto,“ vyhlásil tesne po maminej smrti.
