Hovorí sa síce, že radšej vyhorieť, ako sa sťahovať, ale pre Silviu Sarköziovú to zjavne neplatí. S rodinou totiž balili kufre v poslednom čase už niekoľkokrát. „S Ernestom si veľmi nezakladáme na hmotných veciach. Domov máme tam, kde máme vlastnú posteľ,“ tvrdí a nevylučuje ani ďalšiu zmenu adresy. Bez problémov znova zbalí, vybalí, vyupratuje. To zvláda s pokojom Angličana. Ten ju však prechádza okamžite, len čo to u nich doma vyzerá, akoby nič neurobila. „Keď vidím všade neporiadok a mám pocit, že manžel s dcérou nepriložia ruku k dielu, vtedy na mňa fakt doľahne stres,“ priznáva. Z usmievavej muzikantky je vtedy naozaj diablica, ktoré musí okamžite niečo spraviť, aby sa upokojila. „Paradoxne, najviac zaberá práve to, že začnem upratovať. Vtedy sa mi úplne vyčistí hlava,“ smeje sa sama na sebe. Najradšej si totiž doma aj tak robí všetko sama. „No keďže som dosť rozcestovaná, na domácnosť veľa času nemám, a potom som nervózna, že nič nestíham.“
Vyleštený byt jej dvíha náladu
Aby bol vlk sýty aj koza celá, rozhodla sa Silvia dopriať si pomoc v podobe milej panej aspoň na žehlenie. „To totiž z duše neznášam,“ prezrádza a dáva tým aj zvyšku rodiny tip, čím si to u nej môžu „vyžehliť“. Aj keď to v podstate od nich nežiada. „Ernest veľa pracuje na aranžmánoch a Vanesska toho má tiež dosť,“ má pre nich nakoniec pochopenie. Vlastne úplne stačí, keď ju nechajú tešiť sa z toho, ako vyleštila a vyvoňala celý byt čo najdlhšie. „Bordel ma totiž znervózňuje. Neznášam povešané bundy v predsieni a topánky kade-tade po chodbe, že človek nemá ani kde stúpiť a musí ich preskakovať,“ spravodlivo sa rozohní, uvedomujúc si, že s nástupom jesene a zimy ju čakajú doma ťažké časy. Takže, Ernest a Vanesska, ak nechcete mať doma namiesto muzicírujúcej diablice nervóznu tigricu, pekne kabáty za sebou odkladať. Ako totiž tvrdí mama: Všetko má svoje miesto!
Názor psychologičky
Vo vyleštenom byte prežíva eufóriu, kým neporiadok jej nedovolí sa na nič sústrediť ani užívať si zábavu. Je to podľa PhDr. Evy Krkoškovej problém?
Radosť z uprataného bytu je normálna. Najmä v bežnom fungovaní, keď toho treba stihnúť veľa, je totiž poriadok v celej domácnosti vzácnosťou, pretože upratujeme skôr čiastkovo, podľa časových možností. Psychickým problémom sa upratovanie stáva až vtedy, keď radosť až eufória z poriadku je jedinou cestou, ktorá odbúrava napätie, úzkosť a iné stavy psychickej nepohody. A, naopak, neporiadok, aj v minimálnom stupni, vytvára pocit chaosu, neistoty a tlačí jedinca do činností, ktoré nepríjemný psychický stav redukujú. Eufória po uprataní pritom trvá krátko a cyklus sa opakuje, až postupne upratovanie zaberá všetok voľný čas.
