Ste herečkou Mestského divadla Žilina. Čo máte na práci cez víkend v Bratislave? Skúšate tu nejakú hru?
Zajtra hrám v Trnave, zaskakujem za tehotnú kolegyňu Aničku Novákovú v zájazdovej hre. My herci beháme za prácou po celom Slovensku.
Máte povesť herečky, ktorá stvárňuje bláznivé postavy. Aj táto patrí k takým?
Určite. Je mladá, bláznivá, hlúpa, sexoška. Také ani nezvyknem hrávať u nás v divadle, ale na predstavenie sa teším, volá sa Pyžamo pre šiestich.
V seriáli Delukse ste hrali upratovačku Gizku, ktorá túži byť vizážistkou, ale líčenie jej veľmi nejde a v sitkome Ministri ste stvárnili šikovnú novinárku, ktorú však premiér v súvislosti s jej vzhľadom volá Fúzatá. Prečo vás zakaždým režiséri vizuálne tak zhovadia?
Sama som istým spôsobom bláznivá a stávajú sa mi kuriózne veci, ale tiež rada idem do hĺbky. Niektorí režiséri ma takto poznajú a vedia, že so zvláštnou postavou si poradím. A potom sú takí, ktorí len počuli, že hrávam kuriózne postavy, takže ak v hre, ktorú idú režírovať, taká je, hneď mi ju prifaria. V poslednom čase som o tom rozprávala ako o nejakej nevýhode, ale v skutočnosti som za tieto roly vďačná.
Absolvovali ste však obchodnú akadémiu a potom ste študovali na baníckej fakulte. Prečo ste odtiaľ odišli?
Na hodine rysovania nám rozdal pedagóg skrutky. Pekne som tú svoju nakreslila voľnou rukou aj vytieňovala, a keď to videl, hovorí: No, táto škola asi nie je pre vás... Tak som si povedala, že skúsim herectvo.
A dobre, že ste skúsili. Keď som sa dívala na repertoár vášho domovského divadla, prekvapilo ma, že hráte samé odvážne tituly, ktoré reflektujú súčasnú dobu. Máte dosť divákov? Nepýtajú si od vás niečo ľahšie?
Musím žilinského diváka pochváliť, že si k nám našiel cestu. Naozaj sa zameriavame na súčasných autorov, ako napríklad Rusa Igora Vyrypajeva alebo Nemca Rolanda Schimmelpfenniga, ktorí používajú nezvyčajné divadelné prostriedky. Od Vyrypajeva hráme napríklad hru Opití, ktorá je postavená na myšlienke, že Boh sa ľuďom prihovára prostredníctvom opitých, lebo tí povedia veci bez obalu, čo by si za triezva nedovolili.
Keď takto intenzívne v divadle reflektujete dobu, čo podľa vás dnešných ľudí najviac ťaží?
Podľa mňa nemajú pokoj a vysvetľujú to množstvom fráz: môže za to moderná doba, stres, v ktorom žijeme, a to, že sa na nás toho valí priveľa... Myslia si, že musia športovať a pracovať na sebarozvoji, aby boli v pohode, ale to ich dostáva pod ešte väčší tlak. Podľa mňa stačí prijať situáciu takú, aká je. No vidíte, aj to už znie ako fráza, lebo každá tretia motivačná kniha sa začína touto radou. Aj to je výsledkom vplyvov posledných rokov, že každý druhý človek je ezoterik, každý tretí lieči...
Nie je to aj preto, že ľudia potrebujú veriť, že niečo im pomáha a chráni ich? A už to nie je v takej miere viera v Boha, ako skôr v medicínu, zdravú stravu, šport...
Asi áno, hľadajú nejaké symboly, nejaké oporné body. Asi je to jedno, či sa človek díva na nejakú sošku Boha alebo do plameňa sviečky, alebo na nejakú výšivku, v tom všetkom je Boh.
Vy ste katolíčka, evanjelička, budhistka...?
Presne tak, ako vám rozprávam, som veriaca, tak voľne. Do kostola chodím, mám rada tú atmosféru, ale najradšej, keď tam nikto nie je. Verím, že keď človek nezradí sám seba, nemám rada, keď sa hovorí, že sa má človek mať rád, stačí, ak ostane sám sebou, bude spokojný a šťastný, a najviac pomôže tejto planéte. Lebo mu bude dobre a bude to šíriť. A tiež verím kvantovej fyzike.
Teraz ste ma zaskočili. Vy jej rozumiete?
Verím, že to, čo vnímame ako hmotu, je zároveň energiou, a to, čo sa nám pritrafí ako náhoda, zázrak alebo trest „zhora“, je len logickým odrazom toho, ako myslíme a správame sa. Myslím si, že to nie je mágia, ale niečo logické a pochopiteľné, len to ešte nevieme pomenovať. A možno sa to aj niektorí vedci snažia vysvetliť, len my bežní ľudia tomu nerozumieme.
Technický typ zjavne nie ste. Obchodný duch vo vás nedrieme?
Drieme. Chcela by som s niečím podnikať, s módou alebo v reklame, muselo by to mať niečo spoločné s umením. Súvisíto aj s peniazmi. Mám rada svoju robotu, ale nechcela by som byť odkázaná na to, že ako herečka tŕpnem, či dostanem robotu, alebo dokonca o ňu žobrem. Ešte do štyridsiatky o. k., ale potom... Vždy hovorím, že treba zarobiť raz, ale poriadne a potom už len žiť.
Takže už potrebujete len nejaký miliónový nápad...
Presne tak. A tie bývajú zväčša veľmi jednoduché...
