V Radošinej začínal ako ochotník a cez postavy milovníkov sa stal miestnou divadelnou hviezdou. Stanislavovi Štepkovi však herecká kariéra nestačila. V štýle malých kabaretných foriem naprísal hru Nemé tváre alebo Zver sa píše s veľkým Z. Miestnych divákov takto ladeným predstavením, na aké neboli dovtedy zvyknutí, natoľko šokoval, že po jeho premiére, koncom decembra 1963, prestala chodiť do divadla dokonca jeho vlastná mama. Začínajúci dramatik sa ale nevzdal. Urobil konkurz do Učiteľských novín a napísal novú hru Jááánošííík, ktorá bola akýmsi spúšťačom veľkej éry Radošinského naivného divadla (RND).
Kolníková bola jeho vychovávateľka zo škôlky
Po Jááánošíííkovi napísal Človečinu, ktorá bola v roku 1973 nakrútená pod vedením samotného autora. Do postavy babičky obsadil svoju vychovávateľku z materskej škôlky Katarínu Kolníkovú, ktorej chcel pomôcť, nakoľko to v živote nemala jednoduché. Už zakrátko sa ukázalo, že to bolo správne rozhodnutie, hoci vtedy nemohol tušiť, že sa teta Katina stane doslova fenoménom. Stanislav Štepka dostal trpezlivou i manažérskou prácou toto divadlo na výslnie. V roku 1982 sa RND stalo profesionálym divadlom a má sídlo v Bratislave. Mnohí, dnes už známi a uznávaní herci tu začínali, mnohí tu našli svoje príležitosti.
Do dôchodku sa nechystá
Stanislav Štepka pôsobí v slobodnom povolaní ako vedúca osobnosť Radošinského naivného divadla, ale aj spisovateľ, dramatik, režisér, scenárista, herec, spevák, textár. Napísal cez 50 divadelných hier, autorsky spolupracoval aj s divadlom Semafor, so Štúdiom S, s Trnavskýcm divadlom, so SND. Je autorom viac ako 15 knižných publikácií, zahral si v 20 filmoch a seriáloch. Jeho najväčšou láskou zostali však "dosky, ktoré znamemjú svet". Radošinské naivné divadlo má aj po viac ako takmer 50 rokoch stále vypredané. A pre jeho skalných fanúšikov máme dobrú správu - jeho stvoriteľ a otec sa ani v pokročilom veku nechystá odísť do dôchodku. Ani náhodou...
