Dovolenkové obdobie je už v plnom prúde a vy ste sa pustili do prerábania bytu.
Menia mi iba sanitárne priestory - odíde preč vaňa a namiesto nej tam príde sprchový kút. Nie je to príjemné, blížime sa ale už do finále, potom idem s dcérou a jej rodinou k moru. Sú takí láskaví, že ma berú so sebou a ja si to veľmi vážim.
Súvisí úprava kúpeľne s vašim nedávnym zranením ruky počas nákupu, ked ste museli zrušiť aj divadelné premiéry?
Súvisí to s vekom, ktorý, žiaľ, už neoklamem a pády sú najhoršie. Ruka vyzerá byť našťastie už v poriadku, i keď ešte rehabilitujem, na konci sezóny som sa vrátila aj do divadla.
V tejto sezóne ste toho pomerne veľa stihli v divadle i v televízii, kde ste naskočili až do dvoch seriálov - Kuchyňa a Oteckovia... Varili ste rada?
Keď boli dcéry malé, s manželom Jozefom sme veľa pracovali. Keď sme ale osameli, bola som skôr taká tá víkendová kuchárka. A to som robila rada. Pozvali sme deti, vnúčatá a vždy som niečo dobré navarila. Keď som bola ale ambíciózna manželka, veľa som varila podľa receptov hereckých kolegov. Nebohý Julko Vašek mi dával recepty na ryby, veľa som ich mala aj od Kamily Magálovej, ktorá ich zasa mala po svojej mame a vtedy ešte nechyrovala, že raz bude variť v televízii. Scenáre som mala popísané samými receptami. Famózny kuchár bol aj Vlado Muller. Pamätám sa, ako sme ho raz pozvali k nám na večeru, keď sme mali pauzu v televízii, a on z toho, čo sme mali v chladničke, vykúzlil skvelú večeru.
Aj váš manžel Jozef Adamovič mal vzťah k vareniu?
Mal a dokonca mi zatajil, že vie vyťahať cesto na strúdľu. Ako dieťa to zrejme musel robiť. Vynikajúce kuchárky sú aj moje dve dcéry.
V seriáli Oteckovia ste zasa v rodine učili etiketu... Občas sa na vás nenalepili postavy, ktoré ste hrali?
Keď som dlho hrala v seriáli Panelák manželku Jurajovi Slezáčkovi - Janku, raz mi, veru, Jozef povedal: „Janku mi domov nenos!“ (smiech)
Boli ste prísna mama na svoje dcéry?
Nemohla som byť prísna, lebo v období ich detstva sme s Jozefom boli večne na cestách. Viem ale, čo sa týka trestov, že som sľubovala hory-doly, no stačilo, keď sa Jozef na dievčatá pozrel a hneď stuhli. Keďže je medzi nimi desaťročný rozdiel, tá mladšia mala rešpekt voči staršej, ktorá jej po tom zadočku capla aj za mňa.
A čo vnúčatá?
Mám ich šesť. Keď sa narodili, bola som šťastná. Tie od staršej dcéry som brávala na pobyty do kaštieľa v Budmericiach, neďalekej obci pri Bratislave, kde som sa s nimi veľa nasmiala. Vnuci boli totiž veľmi živí. Alex napríklad raz na všetkých stoloch zmiešal soľ s korením. Strašné! Aj takéto spomienky mi zostali... Dnes sú už deti staršej dcéry Andrey dospelé, menšie dve vnúčatá mám od mladšej dcéry Lucie.
Pred dvoma rokmi ste výrazne schudli a váhu si držíte. Ešte stále chudnete?
Pribrala som vždy na konto mojich zlomenín, kedy som sa menej hýbala. Nezmestila som sa do divadelných kostýmov a celkovo som sa necítila dobre. Tak som sa to rozhodla riešiť. Keď som po úraze nohy pribrala, bola som v Prahe, a tam som čítala, ako si moje kolegyne Eva Holubová a Ivana Chýlková pochvaľovali, že odkedy schudli, sú znova plné energie. Eva bola svojou postavou taká nadšená, že sa dokonca dala nafotiť v Evinom rúchu, čo ale mne nehrozilo (smiech). Keďže som zistila, že ten program, podľa ktorého sa stravovali, existuje aj na Slovensku, vyhľadala som v Bratislave výživovú poradkyňu. Táto metóda pracuje s krvným obrazom, a tak je šitá na mieru.
Ale film je k vám akýsi macošský... A to ste v minulosti mali krásne postavy najmä v českých snímkach...
Aj ja sa v nich postrádam, najmä v českých, ako boli Hry lásky šálivé, Příběh lásky acti, ale najmä Božská Ema. Je to môj súkromný názor, ale to boli vysoké témy... Túto prácu mi teraz vynahrádzajú seriály - tento typ produkcie.
Herectvo vám stále chutí?
(smiech) Je to moje zamestnanie, povolanie, poslanie, i keď chvíľami také, inokedy onaké... Aj v budúcej divadelnej sezóne ma čakajú ďalšie nové inscenácie na mojej domovskej scéne, ale aj v Trnavskom divadle, na čo sa už teraz teším.
