Husák, Gottwald, dokonca aj Lenin a Castro boli prítomní, i keď len na fotografiách, na oslave herečky a nezabudnuteľnej Arabely, ktorá sa ešte v januári dožila okrúhleho životného jubilea. Pre chorobu však oslavu posunula. A hoci už vyše 30 rokov žije v Nemecku, bujarú oslavu, ktorú jej zorganizovala staršia sestra a financoval tretí manžel, bývalý predseda predstavenstva známej nemeckej automobilky, si dopriala aj v rodnej krajine. Keďže do Nemecka odišla ešte za socialistického Československa, jej narodeniny boli akousi spomienkou na minulosť, preto sa niesli v retro štýte. Okrem portrérov komunistických pohlavárov nechýbali v sále v Palárikove holubice, mávadlá a iné symboly bývalého režimu, tiež živí pionieri. Nepriala si dary, iba prípadný finančný príspevok, ktorý potom venovala miestnemu ústavu. Charita je jej blízka. Každý rok formou golfu a finančných príspevkov podporovala poradenské centrum proti rakovinovému ochoreniu prsníkov ZEBRA, ktoré má sídlo v Düsseldorfe. Jana Nagyová má vraj všetko, nič nepotrebuje, iba zdravie svojej rodiny, pre ktorú v súčasnosti žije a teší sa, že do nej patrí aj jej mamička.
Na Arabelu nezanevrela
„Arabelu som si uložila v hlave do úložnej schránky s titulom: “Nevymazať!“ Dala mi radosť a množstvo krásnych spomienok, ktoré vo mne zostanú navždy“, hovorí jej nezabudnuteľná predstaviteľka a rodáčka z Komárna, ktorá pôvodne študovala spev a hru na klavíri. Hoci hrala aj v iných filmoch a seriáloch, ako Sváko Ragan, Smrť stopárok, Nebezpečné známosti, Bičianka z doliny, Chlap prezývaný Brumteles, Lekár umierajúceho času alebo Alžbetin dvor, pre slovenských i českých divákov zostane navždy princeznou Arabelou. Po nej sme o Jane Nagyovej počúvali už menej, a keď, tak možno skôr z bulváru, lebo sám jej súkromný život bol na jeden veľkofilm...
O herectve už nesníva
Princezná Arabela žije od svojich 27 rokov v Nemecku, kde herectvo priskoro a definitívne zavesila na klinec. Istý čas predávala na vianočných trhoch maľované medovníčky od slovenských výrobcov. Bolo to však iba hobby. Preto ju jej deti vnímajú len ako mamu a princezná je pre nich tabu. Vraj existuje len v rozprávkach. „Pristupujú ku mne ale s obdivom a s rešpektom. Vážia si ma ako herečku v predčasnej penzii, ktorá vlastní a obhospodaruje hotel, ktorý má pre ne mimoriadne otváracie hodiny: 24 hodín denne a 365 dní v roku. Arabela existuje u nás v spomienkach, na fotkách, v televízii, na DVD či v žurnáloch. Ale už ani o tejto možnosti herectva nesnívam. A ako povie môj manžel, rodený Kolínčan: „Wat kütt, dat kütt“, čo v slovenčine asi znamená: „Čo príde, to príde“.
