"Prvého syna sme čakali len my s mužom, ale teraz sme na to už traja a cítim, že je to oveľa silnejšie. Bendegúz sa už nevie dočkať, stále zisťuje, kedy sa bábätko narodí. Každý deň ho hladká, bozkáva mi bruško a rozpráva sa s ním. Dokonca kuje veľké plány. A keď sa ho opýtame, kto je jeho najlepší kamarát, odpovie, že súrodenec. Treba mi k šťastiu viac...?“
Pocit šťastia sa odráža aj v tvári, pôsobí oveľa mladistvejšie a spokojnejšie, ako kedysi. “Ak mám byť úprimná, keď zbadám svoje fotky spred desiatich rokov, mám pocit, že to, čo vidím teraz, sa mi páči oveľa viac. Som šťastná, vyrovnaná, zrelšia. Naučila som sa odpúšťať, ale zároveň si nenechať ubližovať a dokážem si okolo seba postaviť múr, za ktorý isté veci nepúšťam. Všetko, čím som si v živote prešla, mi totiž pomohlo pochopiť, že biť sa v živote mám len o to dôležité. A to ostatné mám už silu nechať plávať.“
