Písal sa 7.september 2011, keď sa v médiách objavila šokujúca správa, ktorá zasiahla nielen športových fanúšikov. Legenda slovenského hokeja Pavol Demitra totiž zahynul po boku svojich spoluhráčov z tímu Lokomotiv Jaroslavľ pri leteckom nešťastí. Posledný rok hokejovej kariéry pred odchodom do športového dôchodku sa tak stal hokejistovi osudným. Tragédia zabolela takmer celé Slovensko. Všetci, ktorí meno Demitra registrovali, totiž športovca poznali ako veľkorysého, no napriek tomu skromného človeka, ktorému viac než o slávu išlo o rodinu. Ani v najhoršom sne zrejme nečakal, že jedného dňa zanechá svoju milovanú manželku Majku a deti bez toho, aby sa s nimi stihol rozlúčiť.
Od smutného výročia prešlo neuveriteľných desať rokov. Za ten čas sa toho zmenilo veľa, no jedna vec ostala - a to, že tak, ako Majka, ani Paľove deti nezabúdajú na milovaného hokejistu. Hoc dnes žijú vskutku normálny život a svoje diáre majú naplánované rôznymi aktivitami, neprešiel by deň, aby si na Demitru nespomenuli. ,,Chodila som aj na terapie a zistila, že človek má veľký potenciál v sebe niečo objaviť aj v stave, keď si myslí, že horšie to byť už nemôže. Keď ste na úplnom dne úplného dna, sú techniky, ktoré naozaj fungujú, aj keď nie všetky,'' prezradila pre web Dalito v otvorenom rozhovore Majka. Aj tragédia jej pomohla učiniť rozhodnutie, ktoré nemení život len jej, ale aj iným ľuďom.
Dvojnásobná mamička sa totiž okrem toho, že sa rozhodla byť súčasťou občianskeho združenia, ktoré pomáha sirotám, odhodlaala aj na šútdium psychológie. Chce totiž pomáhať a rozumieť tým, ktorí pomoc potrebujú - a nebagatelizovať emócie otrepanými frázami, ktoré chcú síce pomôcť, no viac ubližujú. ,,Jednoducho, keď sa cítim zle a chce sa mi plakať, tak si predsa nepoviem, Majka, poď myslieť pozitívne! Skrátka, keď sa ti chce plakať, máš plakať, aj smútok potrebuje svoj čas a vtedy kašlete na nejaké pozitívne myslenie. Dôležité však je, aby ste neplakali pridlho,'' prezradila ďalej a dodala, že aj keď za minulosťou urobila hrubú čiaru a s deťmi fungujú, neznamená to, že na Paľa zabudli, práve naopak.
„My toto nikdy nijakým spôsobom nemáme šancu zmazať. Paľo je naša minulosť a nejako cez naše duše aj prítomnosť,“ dodáva.
Článok pokračuje na ďalšej strane