Herec bol po manželkinej smrti rozhodnutý žiť búrlivým životom, piť, hrať karty a zostať vdovcom. Vtedy mu pomohol jeho verný priateľ Lasica. Podľa jeho slov Satinský nikdy nedal najavo zdrvujúci žiaľ. On nebol ten typ, ktorý by sa „chválil“ slabosťami, on bol skôr ten, ktorý obetavo zachraňoval iných. Po čase sa ho však opýtal, čo má teraz ako vdovec robiť so životom. Lasica mu poradil, aby sa oženil a mal dieťa. A Satinský radu svojho verného priateľa do bodky poslúchol. Pomerne krátko po smrti Oľgy uzavrel druhé manželstvo s mladou psychiatričkou Vierkou. Tá ho spočiatku podporovala spolu s partiou priateľov, keď mu bolo najhoršie. A tak jej jedného dňa z ničoho nič povedal, aby sa k nemu nasťahovala a vzala si ho za muža. Nebrala to vážne, neverila do poslednej chvíle, že povie áno. Myslela si, že len žartuje. No tentoraz nežartoval. Z manželstva vzišli dve krásne deti, Ján a Lucia. Bol milujúcim otcom, od rodiny sa nerád vzďaľoval, bál sa ju opustiť, možno aj z dôvodu predchádzajúcich skúseností. No jeho rozprávka mala tak či tak skorý koniec.
Plakal od bolesti
O vážnom ochorení, rakovine, pre ktorú sa jeho život skončil predčasne, sa dozvedel úplnou náhodou. Choroba totiž najskôr postihla jeho brata, a keď s ním bol raz u lekára, dal sa náhodou vyšetriť aj on. Dostal však tú najhoršiu správu. Jeho brat nad rakovinou vyhral, nezabudnuteľný komik však nemal toľké šťastie. Úporne s ňou zápasil dva roky. Úsmevom maskoval ubolenú dušu a telo. V noci potajomky plakal od bolesti, no pred priateľmi nedal nič znať. Bojoval do posledného dychu.
Komik, za akého sa dodnes nenašla náhrada, sa snažil nevnímať realitu, ak by to malo raniť či už jeho samého, alebo tých okolo neho. Ujo Klobása, milovník krásnych žien, milujúci otec a manžel mal pri všetkých životných trápeniach guráž prekračovať hranice skutočnosti. Svojím srdečným prístupom sa poľahky dokázal priblížiť k detským dušiam a rovnako aj k tým dospelým. A aj preto zanechal pamätnú stopu nielen v komediálnom svete, ale i v srdci každého z nás.