Ešte kritickejšie rozhodovania ako v online nakupovaní, robíme vo vzťahoch. Tiež chceme na seba upozorniť, pred niekým, kto pre nás nie je možno ten pravý. Na párty sa snažíme zapôsobiť pred atraktívnym cudzincom. Na rozdiel od kúpy kabelky alebo šiat, toto rozhodnutie môže ovplyvniť nielen našu peňaženku, ale môže to mať vplyv na zvyšok nášho života. Ale kto vie? Možno práve tento cudzinec sa zmení na niekoho perfektného, hodiaceho sa práve k nám. Tu nám opäť srdce radí, „choď do toho“, no hlava opäť navodzuje obavy, aby sme sa neponorili do tohto možno dobrého a možno katastrofálneho nového vzťahu.
Priatelia a rodina nám pravdepodobne povedia, „počúvaj hlas svojho srdca“, pretože ono vie, čo je pre nás najlepšie. Oprah Winfrey tiež radí, aby sme sa skôr riadili citovými náklonnosťami, ako logickým uvažovaním. Ale je to naozaj dobrá rada? Spomeňme si na dobu, keď sme nasledovali naše srdce. Ako to fungovalo? Možno si spomíname, že sme opatrnosť hodili za hlavu a nechali sme vyniknúť naše emócie a išlo to ako po masle. Ale je pravdepodobné, že rovnako existujú prípady, kedy naše rozhodnutia mohli mať aj opačný výsledok.
Ale bohužiaľ máme tendenciu byť zlými štatistami, pokiaľ ide o „inventúru“ z našich predchádzajúcich skúseností. Totiž pamätáme si len tie výrazné udalosti v našom živote, ktoré boli skôr príjemné ako tie, čo nám spôsobovali traumu. V dôsledku toho sme tak nejak naprogramovaní, že si s hlasom srdca spájame len to, keď nás naviedol správne.
Na druhej strane tejto debaty je skutočnosť, že naše racionálne rozhodovacie procesy môžu mať veľmi dobrú povesť. Možno si nepamätáme časy, kedy sme sa rozhodovali hlavou, pretože sú menej zapamätateľné. Väčšinou, keď rozum prevládol, tak sme vlastne niečo neurobili. Preto si to nepamätáme. Spomeňme si na online nákupné pokušenie: topánky, čo sme si kedysi kúpili si pamätáme, pretože ich ešte stále máme v šatníku.
Nasledujúci výskum je o tom, či je lepšie veriť svojim pocitom alebo svojim myšlienkam?
East China Normal University v Yixin Hu so spoluautormi (2015) riešili tento problém v inovatívnom experimente: pýtali sa 72 účastníkov - študentov, že ako sa rozhodujú, či riskujú, alebo nie. Tieto podmienky boli navrhnuté tak, aby sa podobali reálnym životným situáciám, zahŕňajúce faktory- časové obmedzenie a emócie vzrušenia. V stave časového obmedzenia boli účastníci nútení sa rýchlo rozhodovať; v uvoľnenom stave, mali neobmedzenú dobu.
V rámci týchto dvoch skupín boli účastníkom premietnuté filmové videá, ktoré mali vyvolať potešenie, smútok alebo neutrálne pocity. Úlohou účastníkov bolo rozhodnúť sa medzi rizikovými alebo bezpečnými alternatívami, pri každej úlohe. Výsledkom tohto výskumu je, že väčšina respondentov by bola ochotná riskovať.
Zistenia ukázali, že pod časovým obmedzením študenti oveľa viac riskovali, keď boli šťastní a keď boli smutní, tak riskovali menej. Keď neboli časovo obmedzení, emócie nerobili žiadne rozdiely v posudzovaní riskovania.
Na záver:
Počúvať svoje srdce, je niečo, čo bude s väčšou pravdepodobnosťou viesť k sklamaniu, ak sme pod akýmkoľvek časovým tlakom. Potom, čo sme mali čas roztriediť všetky faktory, a to ako racionálne aj iracionálne, náš úsudok by mal byť jasnejší. Rozhodnutie riskovať môže byť v skutočnosti v náš prospech, ale len vtedy, ak máme vymedzený dostatočný čas, a ak je to kedykoľvek možné, poučme sa, čo najviac z našich rozhodnutí.