Zdroj: archív MAFRA

"To, čo dieťa nedokáže povedať rodičom do očí, im hovorí chorobou", tvrdí lekár Jan Hnízdil

Alexandra König 02.05.2017, 14:00 Zdravie
Jan Hnízdil (59) vyštudoval Fakultu všeobecného lekárstva Karlovej univerzity v Prahe. Je atestovaný internista a rehabilitačný lekár. Po rokoch praxe v "bežnej medicíne“ pochopil, že čím viac lieči a predpisuje lieky, tým menej uzdravuje. A tak sa začal venovať psychosomatike a dnes vedie v Prahe centrum komplexnej medicíny Hnízdo zdraví.

Skúsme neznalým najskôr vysvetliť, čo znamená, ak sa povie, že nám telo niečo ”somatizuje“.

Somatizácia je stelesnenie zložitej životnej situácie. Človek má životné starosti, je bezradný, v strese. A to, čo vo svojom živote nie je schopný zmeniť vedome, začne telo postupom času robiť na nevedomej úrovni za neho.

 Takže ak je človek v dlhodobej psychickej nepohode a v strese, začne chorľavieť?

Áno, presne tak. Ak má človek dostatok vôle na riešene svojich problémov, je zdravý. Keď však začne vôľu strácať, je mu nevoľno. Keď už problémy zvládať nemôže, je chorý. No a dobrá imunita rovná sa dobrá nálada. Pokiaľ je človek uvoľnený, pokojný, vyrovnaný, má dobrú imunitu. Pokiaľ je v strese, úzkosti alebo depresii, má imunitu zlú a ľahko ochorie: infekciou, autoimunitnou chorobou, nádorom.

 V čom sa líši lekár psychosomatik od iného špecialistu?

V tom to presne je, psychosomatika nie je vôbec žiadna špecializácia, ale niečo, čo od nepamäti platí, len sa na to zabudlo. Medicína si rozdelila ľudské telo na súčiastky ako stroj. Kardiológ, psychiater, dermatológ....Vytratil sa komplexný pohľad na jedinca, schopnosť posúdiť zdravotný stav v súvislosti so životným príbehom. Choroba je totiž informácia o tom, že človek niečo vo svojom živote robí zle, alebo žije v podmienkach, ktoré jeho zdravie poškodzujú. Kedysi boli samozrejmosťou rodinní lekári, ktorí ochorenie daného člena rodiny vedeli pochopiť úplne inak, pretože mali informácie o ostatných členoch a celkovej atmosfére v rodine. Ja sa teda snažím k týmto lekárom priblížiť a prísť na to, čo to je, kvôli čomu človek ochorel. Klasický lekár lieči dôsledky – predpíše lieky na bolesť a podobne. Tým sa problémy iba prehlbujú.

 Ako teda vyzerá vyšetrenie vo vašej ordinácii?

Naozaj so svojimi pacientmi nerobím nič zvláštne. Najskôr sa zaujímam o to, kedy začal chorľavieť, aké má za sebou vyšetrenia, ako sa liečil a s akým výsledkom. Zostavím bežný chorobopis. Potom ho dôkladne vyšetrím – fonendoskopom, palpačne, zrakom. Hneď potom sa zaujímam o to, ako žije: o vzťahy v rodine, stres v práci, spôsob odpočinku... Zostavím stručný životopis. Keď potom vedľa seba položíte chorobopis a životopis, zistíte, že do seba zapadajú ako puzzle. Potom sa s pacientom porozprávame o tom, čo by mal v živote zmeniť, aby sa uzdravil, aby zmobilizoval ten najcennejší liek – samoozdravné schopnosti. Ak však zistím, že by chorobu vlastnými silami nezvládol, predpíšem mu lieky: antibiotiká, analgetiká, antidepresíva... Snažím sa však ordinovať ich len dočasne, aby pacientovi pomohli preklenúť to najhoršie obdobie.

 Aké rady väčšinou pacientom dávate?

Najčastejšie ide o rady, ktoré znejú veľmi jednoducho, až by sa vám zdalo, že ide o klišé. Je však oveľa ťažšie sa ich v praxi aj držať. Na to, aby bol človek zdravý, potrebuje nielen zdravú stravu a pravidelný pohyb, ale taktiež lásku, priateľov, dobré vzťahy s ľuďmi, zdravé životné prostredie a kultúrne vyžitie. Ak sú tieto faktory v rovnováhe, väčšinou sme šťastní a zdraví. Ak však nejaké dlhodobo haprujú, skôr či neskôr ochorieme. V dnešnej dobe je však veľmi ťažké dosiahnuť, aby všetky faktory perfektne fungovali, v práci sme kvôli hypotékam nútení tráviť veľa času... Áno, je to veľmi ťažké, dnešná spoločnosť nás doslova tlačí do toho, aby sme ochoreli. Ale keď človek skutočne chce, dá sa vystúpiť z radu, a mnohokrát nás až tá choroba presvedčí o tom, že to vôbec nestojí za to. Skutočne veľa vecí, za ktorými sa ženieme, nepotrebujeme. Je to iba o rozhodnutí človeka, aký štýl života chce viesť. Či sa chce liečiť, alebo vyliečiť.

 S akými diagnózami sa najčastejšie vo svojej praxi stretávate?

S rôznymi, od ekzému cez bolesti chrbta, závraty, migrény, depresie až po onkologické ochorenia. Komplexná medicína pacientov nerozlišuje podľa diagnóz. Či už ide o ekzém alebo rakovinu, vždy je to informácia z pacientovho života.

 Môžete uviesť nejaký prípad?

Prednedávnom u mňa bol vrcholový manažér. Dva roky trpí závratmi, búšením srdca, únavou, pískaním v ušiach a bolesťami svalov. Starajú sa o neho top lekári, dal si urobiť tie najmodernejšie vyšetrenia. Nič sa neodhalilo. Vysoké dávky antidepresív mu nepomáhajú. Keď som sa ho opýtal, ako žije, ukázalo sa, že pracuje 16 hodín denne. Má manželku a malé dieťa, ktoré takmer vôbec nevidí. Manželka už ho má plné zuby. Takže stres v práci, stres doma. Roky neboli na dovolenke. Je posadnutý prácou, peniazmi, nevie prejavovať city žene ani synovi, nevie oddychovať. Povedal som mu, že ak nepoľaví v tempe, jeho telo to už dlhšie nevydrží. Do záverečnej správy som mu odkopíroval slová dalajlámu: „Ľudia obetujú zdravie, aby zarobili peniaze, potom obetujú peniaze, aby znovu získali zdravie, potom sa tak znepokojujú minulosťou a budúcnosťou, že si neužívajú prítomnosť, a tak nežijú ani v prítomnosti, ani v budúcnosti. A žijú tak, akoby nemali nikdy zomrieť, a potom zomrú bez toho, aby predtým žili.“

 Ste známy svojimi jednoduchými ľudovými prirovnaniami.

Áno, dá sa takto jednoducho vysvetliť kopec zložitých vecí a diagnóz. Bolesť hlavy – má toho plnú hlavu, závraty – svet s vami zatočil, bolesť chrbta – naložil si viac, než. unesie, bolesť brucha – nemôže to stráviť, bolesť pri srdci – leží mu to na srdci, pálenie záhy – lezie mu to hore krkom, bolesť kolien – ide z toho do kolien... Telo sa s nami takto jednoducho rozpráva. Len ľudia už zabudli, čo tieto prejavy znamenajú.

Čo si myslíte o užívaní vitamínových a iných doplnkov výživy? Tento trend je na Slovensku a v Čechách rozšírený viac než kdekoľvek na svete.

Myslím si, že ide najmä o obchod s ilúziou zdravia. Ľudia si tak vykupujú svoje svedomie, pretože sú si vedomí, akých prehreškov sa voči svojmu zdraviu dopúšťajú. Ak zdravo jeme, udržujeme sa v dobrej kondícii a pohode, takéto prípravky nepotrebujeme. Keď zle jeme a nestaráme sa o seba, tak nás nezachránia. Pod zdravou stravou myslím najmä plodiny vypestované lokálne, úplne ideálne vypestované svojpomocne, prípadne kúpené od niekoho, kto ich sám vypestoval. Doplnky výživy v tabletkách by som odporúčal užívať naozaj iba v opodstatnených prípadoch.

 Vraj za vami chodia aj mamičky s malými chorľavými deťmi. To nás zaujíma! Ako zlepšiť imunitu našich detí?

Každé malé dieťa je z času na čas choré, musí si tým prejsť každý, imunita sa v tomto veku iba buduje. Ak je to párkrát do roka a dieťa často neužíva antibiotiká, neriešil by som to. No ak ide o dlhodobé problémy a dieťa je choré ppríliš často a užíva antibiotiká aj 5-, 6-krát ročne, jeho telo už pravdepodobne niečo somatizuje. Môže ísť o prehnané nároky rodičov, nedobrý vzťah medzi nimi, celkovú atmosféru v rodine... Toto všetko deti vnímajú a prežívajú. A nemusia to byť len rodinné konfl ikty, stačí, ak je matka v strese a napätí. To sa prenáša na dieťa, oslabí jeho imunitu, dieťa ochorie, a to zasa zvýši napätie matky. Začarovaný kruh.

 A ako zistíte, o čo v tom-ktorom prípade ide?

Osvedčilo sa mi, že deti povedia viac bez prítomnosti rodičov. Takže po rozhovore s matkou ju poprosím, aby ma s dieťaťom nechala osamote. Potom sa dieťaťa na rovinu opýtam, čo by sa podľa neho malo zmeniť, aby vyzdravelo, alebo aby bolo spokojné. Dieťa vo veku okolo 6 rokov už vie presne pomenovať, čo ho trápi.Väčšinou sa dozviem, že túži po tom, aby sa tato s mamou nehádali, aby bol ocko viac doma, hrali sa, chodili na výlety. To, čo dieťa nedokáže povedať rodičom do očí, im hovorí chorobou. Keď potom dám jeho výpoveď prečítať mame, väčšinou každá v kútiku duše vie, kde je problém.

 Čo hovoríte na súčasný fenomén plastických operácií, botulotoxínu, estetických zákrokov?

Ak má niekto vážny estetický hendikep, povedzme rázštep, následok nejakej nehody alebo operácie, pred plastickou chirurgiou dávam klobúk dole. Ak však ide len o neustále dolaďovanie detailov a nezmyselné vylepšovanie sa, je to len zúfalo márna snaha žien maskovať svoju nespokojnosť, neschopnosť vyrovnať sa s prirodzeným procesom starnutia. Spoločenský diktát si žiada telesnú dokonalosť, výkonnosť a večnú mladosť. Ak si začala starnúť, máš prvé vrásky, je to choroba, ktorú treba vyliečiť – a tak vznikla najnovšia odnož medicíny, antiaging medicína. Ako alchymisti v stredoveku sa usiluje o objavenie elixíru mladosti.

 Veľa ľudí sa dnes utieka k rôznym alternatívnym formám medicíny, ako je napríklad homeopatia. Čo si o tom myslíte?

V minulosti som bol veľký kritik homeopatie. Z pohľadu biotechnologickej medicíny by malo ísť o absolútne nevedeckú metódu a jej účinky sú totožné s účinkami placeba. Počas mojej psychosomatickej praxe som sa však stretol s mnohými ľuďmi, ktorým pomohla. Ako je to teda možné, keď z vedeckého hľadiska by fungovať vôbec nemala? Keď prídete na vyšetrenie k naozaj dobrému homeopatovi, má na vás vyhradený dlhý čas. Vypytuje sa vás nielen na veci týkajúce sa vášho ochorenia, ako je to u klasického lekára, ktorý ledva zdvihne hlavu od počítača, aby sa na vás pozrel. Homeopat má o vás záujem, snaží sa vás naviesť na to, čo robíte vo vašom živote zle a snaží sa vám vašu chorobu vysvetliť z iného uhla pohľadu. Vytvorí si s vami vzťah, vy mu dôverujete a homeopatická guľôčka je už iba akýmsi zhmotnením tohto vzťahu. Pacienti si totiž potrebujú od lekára odnášať hmatateľné prostriedky na vyliečenie svojho ochorenia. Myslím si, že práve tento prístup je to, čo robí homeopatiu účinnou.

 Skúsme na odľahčenie nejakú vtipnú bodku na záver.

Ľudia, nespoliehajte sa len na medicínu, ale hlavne sami na seba. Nadmerná lekárska starostlivosť škodí zdraviu!

Zdroj: archív MAFRA

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania svetevity.sk.