Zvykne sa hovorievať, že dieťa potrebuje oboch rodičov a oba vzory. Ako by sa mal správať otec? Mal by byť ráznejší, autoritatívnejší alebo dominantnejší ako matka?
Pokúsime sa opäť vykresliť ideálny obraz otca. Dieťa by najradšej videlo otca ako hrdinu a bojovníka, mocného a láskyplného ochrancu, ktorý sa vie obetovať pre veľké veci. Otec má mať schopnosť aktívne si poradiť s vonkajším svetom, zaujať v ňom dobrú pozíciu, byť kompetentný v práci. Má mať schopnosť stanoviť si jasné ciele a pri ich dosahovaní byť vytrvalý. Mal by byť energický a rozhodný, no pritom lojálny, s hlbokým zmyslom pre vernosť. Chlapcovi by mal poskytnúť identitu a hranice a dievčaťu vzor mužskej sily – nenásilnej, láskyplnej a pritom mocnej.
Mediálny svet sa nám, naopak, snaží vnútiť predstavu zábudlivého chaotického otca, ktorý nechá dieťa v električke alebo pred krčmou, v horšom prípade tyrana či alkoholika a v najlepšom prípade otca v zástere s vareškou v ruke... Každý otec by sa mal primeraným spôsobom podieľať na celkovom chode rodiny, na jej finančnom zabezpečení, domácich prácach, výchove detí a voľnočasových aktivitách.
Asi najžiadanejším typom z hľadiska výchovy detí je milujúci, pohodový, kamarátsky a angažovaný otec, ktorý nešetrí dobrou náladou a humorom, rád sa zabáva, no vie byť aj vážny, zodpovedný, spravodlivý i náročný na seba a na deti. Otec, ktorý má prirodzenú autoritu, dokáže poradiť a dá sa naňho spoľahnúť. Dokáže odpustiť, ale i potrestať, ak je to potrebné. Otec by mal byť pre svoje deti imponujúcim vzorom, ale nie nedosiahnuteľným a vzdialeným. Ideálny otec považuje svoje deti za prioritu, dokáže im prejaviť náklonnosť, trávi s nimi čas, hrá sa s nimi a vedie ich k rôznym záujmovým činnostiam.
Ako vyzerá šťastná a spokojná rodina?
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať, pretože rodinu tvoria jej členovia a každý z nich môže vidieť šťastie a spokojnosť v niečom inom. Všeobecne je človek spokojný vtedy, ak má uspokojené svoje potreby. Samozrejme, najskôr základné, materiálne, ako sú strava, ošatenie, čistý vzduch a voda. Môžeme byť radi, že z tohto hľadiska sme my Slováci v porovnaní s niektorými rozvojovými krajinami pomerne bohatým národom. No ako je už zvykom, človek stále nemá dosť.
Dieťa môže mať dobrý mobil, ale v triede poškuľuje po spolužiakovi, ktorý má lepší, novší model. Jeho otec je nespokojný, pretože auto, ktoré má, už nie je najnovšie... Vráťme sa však opäť k potrebám. Pre šťastie a spokojnosť rodiny je uspokojenie psychických a sociálnych potrieb azda najdôležitejšie. Teda pocit, že k niekomu patríme, že nás naši blízki milujú, dôverujú nám a bez kritiky nás prijímajú. Ak môžeme s nimi voľne a bez zábran hovoriť, ak sa môžeme na nich spoľahnúť, ak náš domov je oázou bezpečia, pokoja a harmónie. Takto asi vyzerá pravé šťastie človeka a rodiny.
Článok pokračuje na ďalšej strane