Keď sa povie najšťastnejšia krajina sveta, ľahko si predstavíme usmiatych ľudí, ktorí žijú niekde medzi jazerom, lesom a dokonalým sociálnym systémom. Lenže ani vo Fínsku, Dánsku či na Islande nie je život bez problémov. Aj tam ľudia prežívajú straty, choroby, konflikty, neistotu či osamelosť. Rebríčky šťastia preto v skutočnosti nemerajú, koľko sa ľudia smejú. Skôr ukazujú, ako ľudia hodnotia svoj život ako celok.
Nie sú identické
Krajiny, ktoré sa dlhodobo umiestňujú medzi najspokojnejšími, nie sú identické. Majú odlišnú históriu, podnebie aj temperament. Napriek tomu sa pri nich opakujú podobné témy: dôvera, bezpečie, kvalitné vzťahy, sociálna podpora, sloboda rozhodovať o vlastnom živote či relatívne dobrá rovnováha medzi prácou a osobným životom. A verte či nie, to je dôležité. Šťastie sa v týchto krajinách totiž často nestavia na veľkých výnimočných chvíľach, ale na tom, ako vyzerá úplne obyčajný deň.
Fínsko - Šťastie nemusí byť hlučné
Fínsko sa v posledných rokoch pravidelne umiestňuje na vrchole svetových rebríčkov spokojnosti so životom. Zaujímavé pritom je, že fínske šťastie nemá veľa spoločného s predstavou neustálej radosti. Fíni sú známi skôr rezervovanosťou, pokojom a schopnosťou nepreháňať veci. K vysokej životnej spokojnosti tu prispieva kombinácia viacerých faktorov – vysoká miera dôvery medzi ľuďmi a voči inštitúciám, pocit bezpečia, fungujúce verejné služby, sociálna podpora a relatívne vysoká sloboda rozhodovať o vlastnom živote. Významnú úlohu zohráva aj silný vzťah k prírode. Lesy, jazerá, chôdza či pobyt vonku nie sú iba formou oddychu, ale prirodzenou súčasťou života. S Fínskom sa spája aj pojem sisu, označujúci vnútornú húževnatosť a schopnosť pokračovať aj v náročných situáciách. Možno je práve v tom jedna z fínskych lekcií - spokojný život neznamená život bez problémov, ale život, v ktorom človek cíti, že má zdroje na to, aby nimi prešiel.
Dánsko - Dobré vzťahy ako súčasť dobrého života
Dánsko patrí dlhodobo medzi krajiny s vysokou mierou životnej spokojnosti a často sa spája s pojmom hygge. Nejde však len o sviečky, deky a útulný domov. Hygge vyjadruje atmosféru pohody, bezpečia a blízkosti – chvíle, keď môžeme byť spolu bez potreby niečo dokazovať alebo dosahovať. Aj v širšom spoločenskom kontexte má Dánsko vysokú mieru dôvery, silnú sociálnu oporu a podmienky, ktoré ľuďom umožňujú lepšie prepájať pracovný a osobný život. Význam vzťahov pritom potvrdzujú aj výskumy spokojnosti so životom. Ľudia, ktorí majú pocit, že sa majú na koho obrátiť, spravidla hodnotia svoj život pozitívnejšie. Dánsky prístup tak pripomína, že vzťahy nie sú len príjemným doplnkom života. Sú jednou z jeho základných potrieb. Niekedy totiž nepotrebujeme ďalšiu radu ani riešenie. Potrebujeme človeka, ktorý si k nám sadne a povie: „Som tu.“
Island - Komunita, ktorá drží človeka nad vodou
Island je ďalšou krajinou, ktorá sa pravidelne objavuje medzi najspokojnejšími spoločnosťami sveta. Napriek drsnému podnebiu a geografickej izolácii tu významnú úlohu zohrávajú sociálne väzby a komunitný život. Malá populácia prirodzene podporuje pocit prepojenosti a dôležité miesto majú rodinné, priateľské aj miestne komunity. Práve sociálna opora patrí medzi faktory, ktoré výrazne ovplyvňujú, ako ľudia zvládajú náročné obdobia. Človek nemusí mať stovky kontaktov, aby sa necítil sám. Oveľa dôležitejšie môže byť vedomie, že existuje niekto, komu môže zavolať, keď je zle. Island tak pripomína, že komunita nie je abstraktný pojem. Tvoria ju konkrétni ľudia, s ktorými zdieľame svoj život. Kvalitné vzťahy sa nezačínajú budovať až v deň, keď ich potrebujeme.
Švédsko - Umenie vedieť, čo je dosť
So Švédskom sa často spája pojem lagom, ktorý znamená „tak akurát“. Vyjadruje myšlienku rovnováhy – nie príliš veľa, ale ani príliš málo. V spoločnosti, ktorá nás neustále presviedča, že potrebujeme viac výkonu, úspechu, peňazí a zážitkov, je takýto prístup prekvapivo aktuálny. Švédsko má zároveň silnú tradíciu sociálneho zabezpečenia, dôrazu na rovnosť a snahy o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom. Neznamená to, že Švédi nemajú ambície alebo nepracujú intenzívne. Skôr ide o predstavu, že úspech nemusí pohltiť všetky ostatné oblasti života. Lagom preto nemusí byť návodom na priemernosť. Môže byť pripomienkou, že spokojnosť nemusí prísť až vtedy, keď dosiahneme maximum. Niekedy môže prísť vo chvíli, keď si uvedomíme, že to, čo máme, je na určitý čas jednoducho dosť.
Holandsko - Práca je súčasť života, nie jeho celý obsah
Holandsko býva oceňované najmä pre prístup k rovnováhe medzi pracovným a osobným životom. Bežnejšia je napríklad práca na čiastočný úväzok a spoločensky akceptované je aj to, že človek chce mať priestor na rodinu, deti či vlastné záujmy. Holandská spoločnosť sa často spája s pragmatizmom, otvorenou komunikáciou a dôrazom na samostatnosť. Zaujímavé je, že krajina pravidelne dosahuje vysoké hodnotenia aj v oblasti spokojnosti detí a mladých ľudí. Neexistuje pritom jediný recept, ktorý by to vysvetľoval. Významnú úlohu však môže zohrávať kultúra, v ktorej nie je každá minúta dňa podriadená výkonu. V modernej spoločnosti sa snažíme optimalizovať takmer všetko – kariéru, zdravie, vzťahy aj voľný čas. Holandský prístup môže byť pripomienkou, že život nemusí byť dokonale zorganizovaný, aby bol dobrý.
Dobrý život nie je individuálny projekt
Každá z týchto krajín má, samozrejme, aj svoje problémy. Žiadna nie je rajom na zemi a vysoké umiestnenie v rebríčku spokojnosti neznamená, že sú všetci jej obyvatelia šťastní. Napriek tomu nám tieto krajiny ukazujú jednu dôležitú vec. Dobrý život nie je iba individuálny projekt. Nie je to len otázka toho, ako veľmi sa snažíme, ako pozitívne myslíme alebo koľko na sebe pracujeme. Vzniká aj vo vzťahoch, v spoločnosti, v dôvere, v pocite bezpečia a v tom, či máme priestor byť ľuďmi.
