Jedzte jedlo! Teda nejedzte nič, čo by za jedlo nepovažovala vaša prababička. Jedzte menej, a najmä rastliny, hovorí. Hoci zdravá výživa vyzerá ako veda, ktorá navyše v poslednom čase podlieha móde rýchlejšie ako náš šatník, ona tvrdí, že je, naopak, neuveriteľne jednoduchá. Špecialistka na zdravotnú prevenciu a výživu Margit Slimáková (56) radí, čo robiť, aby sme boli FIT.
Keby u vás platilo známe slovenské - šuster, drž sa kopyta - s doktorátom z farmácie by ste dnes buď vyvíjali, alebo predávali lieky. Zmenil sa váš pohľad na ne?
Vždy som bola nadšená z dokonalosti prírody a ľudského tela, chcela som mu teda skôr lepšie rozumieť a naučiť sa, ako sa oň starať. V priebehu deviatich rokov som sa síce stále viac učila o tom, čo všetko lieky dokážu a ako pomáhajú udržiavať človeka zdravého. No hoci som si uvedomovala ich účinnosť a schopnosť zachraňovať životy, čím ďalej, tým viac som videla a chápala aj ich riziká. Keď som nastúpila na farmáciu,jedna z prvých informácií, s ktorými som sa stretla, bola totiž tá, že až 20 percent ľudí umierajúcich v nemocniciach, zomiera na nežiaduce účinky liekov. To ma šokovalo! Preto som sa rozhodla pre propagáciu prevencie pred terapiou, respektíve uprednostnenie prirodzenejších foriem liečby pred farmakoterapiou. Samozrejme, vždy v závislosti na závažnosti stavu.
To znamená, že podľa vás to, čo lieky, dokáže aj zdravá strava, respektíve zdravý životný štýl? Do akej miery?
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie zdravotná starostlivosť rozhoduje o našom zdraví, len približne z 20 percent. Ostatné je na nás. Základnou príčinou chronických ochorení, ktoré majú vo vyspelých krajinách najväčší podiel na úmrtnosti, je totiž to, že nejeme zdravo, holdujeme fajčeniu a málo sa hýbeme. Čiže sa naozaj dá povedať, že zdravá výživa je, naopak, základom prevencie, a dokonca aj liečby mnohých bežných chorôb.
Teraz majú asi mnohí na jazyku otázku, čo je teda tou naozaj zdravou stravou?
Všetko kvalitné, čo nám chutí a prospieva. Zásadné je totiž, aby sa človek cítil dobre, mal dostatok síl a chuti do práce i do života a nemal pri jedení výčitky svedomia. Pre mňa je taký napríklad listový šalát s kozím syrom, vlašskými orechmi a medovou zálievkou, inokedy horká čokoláda a alebo špagety s vlastnou omáčkou. A, samozrejme, zelenina vo všetkých farbách a podobách, teda okrem hranolčekov s kečupom. Tie síce patria k najčastejšie konzumovaným druhom zeleniny, no vďaka svojmu spracovaniu už zdraviu nijako prospešné nie sú.
Často sa ale stretávame s tým, že každý odporúča niečo iné, navyše to, čo sa tvrdilo predtým, dnes už neplatí.
Pritom je to veľmi jednoduché a dá sa to zhrnúť do jednej vety: jedzte základné zdravé potraviny, a to, čo si z nich pripravíte. To znamená, že čím menej budú dochucované a čo najmenej budú trvanlivé, tým lepšie. Ideálne, ak budú v bio kvalite a z miestnych zdrojov. Fazule, jabĺk, pohánky, vlašských orechov či hrušiek sa nikto nikdy nepreje, pretože naše telo im rozumie. Môj obľúbený autor, americký novinár Michael Pollan, to podobne, ako ja, zhrnul do krátkych pravidiel: Jedzte jedlo! Teda nejedzte nič, čo by za jedlo nepovažovala vaša prababička. Jedzte menej, a najmä rastliny. Z tohto je celkom jasné, že výživové trendy sledovať netreba, viac stresujú a zneisťujú, ako prospievajú.
Väčšinu z nás na to, že tá naša strava asi nie je taká zdravá, ako by mala byť, ako prvá upozorní ručička na váhe. Stúpa však vždy len kvôli tomu, že veľa jeme?
Nadváha je väčšinou komplexný problém. Môže byť daná prejedaním sa, ale aj dlhodobým stresom, hormonálnou nerovnováhou z nadbytku sacharidov, ale aj nedostatkom spánku.
Zrejme však nie je náhoda, že sa jej snažíme zbaviť najmä zmenou stravy. To je totiž to, čo môžeme a vieme, narozdiel od stresu, a niekedy aj množstva spánku, ovplyvniť. A tak siahame po diétach. Má to význam?
Absolútna väčšina diét je stresujúcich, a jediné, čo po nich s istotou schudne, je naša peňaženka, o to viac, keď sa necháme zlákať špeciálnymi diétnymi potravinami, ktoré sú absolútne zbytočné, dokonca až škodlivé. Napríklad po kolových nápojoch bez kalórií sa priberá viac ako po tých obyčajných. Aby totiž výrobcovia znížili množstvo kalórií, používajú umelé sladidlá. Lenže tie podľa mnohých štúdií, naopak, narúšajú kontrolu chuti do jedla, a tak ten, čo ich pije, nakoniec zje omnoho viac ako niekto, kto si doprial pohár klasickej. Nehovoriac o takých reklamách, ktoré ponúkajú napríklad minerálku bez tukov. Taká je totiž každá, čiže ide o úplný nezmysel.
Takže, čo jesť, keď chceme žiť zdravšie naozaj?
Kvalitné základné potraviny. Tie sa naše telo naučilo za tisíce rokov vývoja bez problémov spracovať, aj regulovať, koľko ich potrebuje. Kým s tými, rôznymi spôsobmi priemyselne upravovanými, musí doslova zápasiť. Ešte som však nikdy nemala klienta, ktorý by ochorel alebo pribral z prejedania sa hruškami, šošovicou alebo normálne tučným bielym jogurtom.
Pre mnohých je šošovica či normálny biely jogurt príliš obyčajný a oveľa viac ich láka vyskúšať niečo nové, takže dnes letia skôr detoxy. Gastroenterológovia však hovoria, že aj ony vyčistia len peňaženku. Súhlasíte?
Úplne. Pôsty sú tu síce už tisícročia, no dlhú tradíciu majú najmä v kláštoroch. Mníchov však z postele nevyháňa treskot budíka, nečaká ich riešenie „ranného rébusu“, ako dopraviť načas najedené a oblečené deti napriek ranným dopravným zápcham a obchádzkam načas do školy a seba do práce. Či ako v pokluse nahádzať do seba aspoň nejaké palivo, aby sme tento kolotoč povinností zvládali až do neskorého večera.
Nechcem sa vysmievať zdravo sa stravujúcim, medzi ktorých počítam aj seba, chcem však upozorniť na dramaticky odlišné podmienky, ktoré máme na pôsty my. Pôst totiž vnímam ako niečo podstatne hlbšie, než je obmedzenie počtu knedlí či čohokoľvek iného na tanieri. A vo chvíli, keď nemáme možnosť postihnúť ho v celej komplexnosti, prichádza riziko, že bude pre nás skôr stresujúci ako zdraviu prospešný. To je omnoho lepšia čo najčerstvejšia úroda od najbližšieho farmára, ktorý nepoužíva žiadnu chémiu.
