Súhlasíte s tým, že dôsledné uplatňovanie dobrých návykov sa prejaví aj na pocite bezpečia a spokojnosti oboch partnerov?
Veľmi. Keď má človek istotu, že partner je prítomný, vnímavý a spoľahlivý v bežných dňoch, prirodzene sa uvoľní, získa pocit bezpečia. A uvoľnený človek sa vo vzťahu chová láskavejšie a otvorenejšie. Je to úžasne prepojené.
Vidíte rozdiel v tom, ako návyky vo vzťahu ovplyvňujú každodenný život verzus veľké životné rozhodnutia?
Áno. Keď vzťah naozaj funguje v obyčajných dňoch, zvláda lepšie aj veľké výzvy. Kvalita každodennosti ovplyvňuje, ako pár funguje vo chvíľach, keď ide o veľké rozhodnutia.
Ako môže partner podporiť toho druhého, aby sa cítil milovaný aj bez mnohých slov? Vstupujú do vzťahu práve rutiny, gestá či prítomnosť?
Napríklad tým, že je pozorný, fyzicky aj psychicky prítomný, všimne si potrebu druhého, objíme ho bez dôvodu, uvarí čaj, stíši hlas, keď je partner preťažený. Gestom, energiou, záujmom. Láska nemusí byť hlasná. Často je najsilnejšia práve tá tichá a pokojná.
Dá sa povedať, že práve zdravé a kvalitné návyky pomáhajú aj pri riešení konfliktov alebo nedorozumení vo vzťahu?
Áno, pretože vytvárajú prostredie, kde konflikt nie je boj o moc, ale rozhovor. Pár s funkčnými návykmi dokáže riešiť nezhody pokojnejšie a rýchlejšie. Nie je tam totiž prítomný pocit ohrozenia a potreba zvíťaziť.
Aký je podľa vás ideálny balans medzi slovami a činmi vo vzťahu, aby sa láska cítila skutočne kvalitná a pevná?
Slová by mali opisovať, čo chceme urobiť a činy by to mali potvrdzovať. Je dobré, keď sú v súlade. Teda keď to, čo partner hovorí, zodpovedá tomu, ako sa správa. Vtedy vzniká dôvera.
Sú podľa vás návyky vo vzťahu niečo, čo sa mení a vyvíja spolu s partnermi, alebo existujú také, ktoré sú nadčasové a stále platné?
Oboje. Niektoré návyky sú úplne nadčasové – ako láskavosť alebo rešpekt. Ale väčšina návykov sa prirodzene vyvíja s etapami vzťahu. Dôležité je nebáť sa ich prenastavovať a aktualizovať tak, aby zodpovedali tomu, čo nám ako páru práve vyhovuje.
