Ktoré typy hračiek považujete za tie najhodnotnejšie pre rozvoj predstavivosti a tvorivosti?
Viem povedať len to, čo sa osvedčilo nám, čo však neznamená, že je to univerzálna pravda, a niekomu to môže vyhovovať inak. Hračky sa snažím vyberať tak, aby podporovali kreativitu a skúmanie, aby to nebola vec, ktorá má len gombíky, viacero zvukov a ktorá sa dá použiť len na to, na čo je určená. Doma máme dosť Lega a aj iné stavebnice, vláčikovú dráhu, zopár autíčok, nesmie chýbať papier a veľa farbičiek, kreatívne potreby a, samozrejme, knihy.
Otázka tiež znie, ako sa dá uplatniť minimalistický prístup, keď do života dieťaťa vstupujú darčeky od starých rodičov či priateľov. Dá sa udržať rovnováha medzi výchovou a očakávaniami okolia?
Máme šťastie, že naša rodina a kamaráti rešpektujú naše nastavenie. U nás je zaužívaný jednoduchý systém: na narodeniny dostanú deti jednu vec od nás a jednu od širšej rodiny, pričom si ju môžu samy vybrať. Tento rámec pomáha predísť tomu, aby sa doma hromadili veci, ktoré deti reálne nepotrebujú alebo nepoužívajú. Neznamená to, že nikdy nedostanú darček, ktorý by sme my nikdy nekúpili, ale darcovi sa veľmi páčil. Z toho však nerobím doma drámu. Je to darček, ktorý bol daný z lásky, a nechávam na nich, aby si k nemu vytvorili vzťah. Možno sa s tým budú hrať rok, možno sa z toho stane ich najobľúbenejšia hračka a možno si sami povedia, že to chcú vymeniť na nejakom swape.
„Netrpí“ detské sebavedomie? Kamaráti majú také a onaké hračky, my nie...
V našom prípade sa nepotvrdilo, že by deti trpeli tým, že nemajú všetky možné hračky, ktoré vidia u kamarátov. A ani to nie je tak, že ak prídu ich kamaráti k nám, nemajú sa s čím hrať. Mladšie deti tie rozdiely ani nezbadajú, skôr si ich všimnú dospelí. Viac viditeľné je to v staršom veku, keď sa deti porovnávaniu nevyhnú.
Snažíme sa doma veľa sa rozprávať a vysvetľovať, že ľudia fungujú rôzne – niektorí majú radšej viac vecí, niektorí dávajú dôraz na spoločné zážitky alebo aktivity. Žiaden z týchto prístupov nie je správny ani nesprávny. Zároveň som presvedčená, že detské sebavedomie je viac spojené so vzťahmi, ktoré majú, a s úspechom, v tom, čo ich baví, než s tým, koľko majú hračiek. Preto som veľmi vďačná za naozaj pekné kamarátske vzťahy, ktoré chlapci majú.
Odráža sa podľa vás minimalizmus v hraní na rodinnej atmosfére, v súrodeneckých vzťahoch, komunikácii alebo spoločnom trávení času?
Dúfam, že hovorím aj za ostatných členov našej rodiny, ale doma nám je veľmi dobre. Nemyslím si, že je to minimalizmom, skôr tým, že doma máme bezpečné prostredie, kde môžeme byť tým, kým sme. Myslím si, že práve minimalistický prístup nám pomáha udržiavať si pokoj, jednoduchý život a spoločné rituály. Inak sa však naše vzťahy ničím nelíšia od ostatných, naše deti si ako (asi) všetci súrodenci robia zle, býva u nás hlučno, veselo a niekedy aj dusno.
Dobrou správou však je, že minimalistický prístup k hračkám má prínos aj pre rodičov. Platí, že zrazu je domácnosť viac zorganizovaná a čas s deťmi strávený efektívnejšie?
Áno, určite to tak platí. Čím menej človek toho doma má, tým jednoduchšie sa mu doma upratuje. Veci sa ľahšie nachádzajú a my ako rodičia máme viac mentálneho priestoru venovať sa im naplno. Niekedy, keď je toho na nás naozaj veľa, si s manželom povieme, že to majú jednoduchšie ľudia, ktorí dajú deťom do ruky telefón a nič neriešia. My sa však snažíme užiť si ten čas, keď ešte chlapci s nami chcú svoj čas tráviť.
Čo teda poradiť rodičom, ktorí sa obávajú, že menej hračiek znamená menej zábavy?
Spravte si doma experiment. Ak budete mať pocit, že deťom hračky chýbajú, jednoducho ich vráťte späť.
Vidíte vplyv minimalistickej výchovy na budúcnosť detí? Myslíte si, že im pomôže nielen v detstve, ale aj neskôr v dospelosti?
Minimalistický prístup môže pomôcť deťom stať sa samostatnejšími a kreatívnejšími, čo je prínosné nielen v detstve, ale aj v dospelosti. Okrem toho je dokázané, že v jednoduchom prostredí bez rozptyľovania sa nám lepšie sústredí bez ohľadu na vek. Či im to dá do života niečo ďalšie, to sa nechám prekvapiť.