Terapeut rýchlo zistí, či sa partneri počúvajú, alebo len čakajú, kedy môžu odpovedať. Vo funkčnom vzťahu je vidieť, že keď jeden niečo povie, druhý reaguje na to, čo zaznelo, nie na to, čo má pripravené v hlave.
Príklad z poradne:
nefunkčné: „Hej, ale ty nikdy…“
funkčné: „Rozumiem, že ťa to naštvalo. Čo ti najviac prekážalo?“
Rozdiel je jemný, ale zásadný: reakcia nie je odstrelenie, ale nadviazanie.
Počas hádky nezabudnete, že ten druhý je váš milovaný, nie súper
Terapeut sleduje, či máte v konflikte brzdy. Nie, nie ste roboty. Ale či dokážete zastaviť skôr, než ublížite.
Vo funkčných pároch sa počas hádky objavujú vety typu:
„Dajme si pauzu, potrebujem sa upokojiť.“
„Poďme sa vrátiť k veci, odbočili sme.“
„To, čo som teraz povedal, bolo prehnané, prepáč.“
Nemusí to byť formálne, nemusí to byť pekné. Podstatné je, že vzniká priestor, aby ste sa po hádke vrátili k sebe ako dvaja ľudia, nie dvaja porazení.
Dokážete pomenovať, čo potrebujete – a druhý to počuje, aj keď to nevie splniť na 100 %
Nefunkčný vzťah: partnerka povie „som unavená“ a druhý to prečíta ako výčitku.
Funkčný vzťah: partnerka povie „dnes to nedávam, potrebujem pomôcť“ a druhý to berie vážne a skúsi čo najviac uľaviť.
Nemusí to byť perfektné. Stačí, ak sa to nezmetie zo stola vetami:
„Ale veď ja som unavený tiež.“
„Tak si oddýchni, čo odo mňa chceš?“
V kvalitnom vzťahu je únava signál, že niečo nefunguje.
„Prepáč“ nie je rarita, ale normálna súčasť prevádzky
Terapeut sa nepozerá na to, či sa hádate. Pozerá sa, či viete zatvoriť dvere za konfliktom.
Ak viete povedať „prepáč“ bez polhodinového vysvetľovania, prečo je to vlastne vina toho druhého, je to zrelé.
Najhorší vzorec je „prepáč, ALE…“ — v preklade: „nič nemyslím úprimne“.