Na dvoch kolesách okolo jazera
Práve rakúsky región Burgenland je prvý po prekročení rakúsko-maďarských hraníc. A je známy tisíckami prevažne asfaltových cyklistických trás. Napríklad len okolo Neziderského jazera ich je 123 kilometrov. Takmer všetky sú po rovine, prípadne s miernym stúpaním uprostred prírodných rezervácií i viníc. Určite sa nemusia báť ani rekreační turisti a už vôbec nie rodiny s deťmi, že by siahli na dno svojich cyklistických síl. Po ceste sa odporúčajú prestávky na pozorovanie vtáctva, kúpanie v Podersdorf am See alebo kochanie sa pohľadom na vinice.
Vyhráva organické víno
Najväčšou vinárskou obcou v tejto spolkovej krajine Rakúska je Gols. Výrobcov lahodného moku je rovno 100. Do mnohých vínnych dvorov sa dá často vojsť priamo z cyklotrasy. Kto preferuje viac vinárov na jednom mieste, ideálne je zastaviť sa v podniku Heimlichwirt v centre Golsu. Nemecký someliér Peter Heimlich Müller sa tam presťahoval pred 10 rokmi. Najskôr svoje vzdelanie využíval v jednej z lokálnych reštaurácií a hosťom vína odporúčal, učil ich, ktoré sa hodí k akému jedlu a prečo. Teraz robí to isté, len s tým rozdielom, že okrem toho tiež varí. Otvoril si svoj podnik. S výnimkou leta sú jeho hostia hlavne domáci. Obľúbili si príjemnú atmosféru podniku, kde stoly nie sú ďaleko od seba a počas večere tak medzi sebou nadväzujú kontakty krížom-krážom. Najprv spolu zdieľajú pocity z jedla a vína, neskôr sa debata zvrtne na čokoľvek.
A to bol od začiatku majiteľov zámer – spájať ľudí cez chuťové poháriky. Keďže ide o vinársky región, niet sa čo čudovať, že vínna karta je hrubá pomaly ako knižka. Väčšina produktov v nej je z Golsu a sú organické, no majú tiež vína zo Slovenska. Jedálniček síce nie je obsiahly, ale je poctivý. Viedenský rezeň nehľadajte. V ponuke je napríklad mangalica tapas, pečený karfiol s udon rezancami alebo ryba z neďalekého jazera. Trojčlenný tím reštaurácie si sám pečie chlieb a vyrába horčicu, všetky druhy omáčok i fermentované pochutiny. Zaujíma vás, čo v preklade znamená názov lokálu? Tajný hostiteľ.
SZCZAWNICA, POĽSKO
Pieninská cesta cez dve krajiny
Kúpeľné mesto na Dunajci viacerí označujú ako najčarovnejšie a zároveň liečivé. Kto rozumie čo-to po poľsky, iste vie, že szczaw znamená šťaveľ. A presne aj túto bylinu cítiť v lokálnych minerálnych prameňoch. Pieniny sú predovšetkým v hľadáčiku milovníkov turistiky. Chodníky vedú cez malebné čistinky, skalnaté kopce i rozsiahle lesy. Spomedzi všetkých trás vyhráva takzvaná Pieninská cesta, ktorá vedie cez Pieninskú tiesňavu, pozdĺž rieky Dunajec až na Slovensko do Červeného Kláštora. Kto ju zdolá aspoň jedným smerom, bude mať v nohách 13 kilometrov.
Goralské tradície stále žijú
Občerstviť sa priamo v centre diania nie je nikdy zlý nápad. Ani v Szczawnici. Promenáda má takmer dva kilometre a cestovatelia smerujú napríklad do drevenej koliby Karczma u Polowacy. Stačí otvoriť dvere a dostane vás goralská atmosféra. Keď budete mať šťastie, natrafíte i na miestnu folklórnu kapelu. V každom prípade, zavítať tam treba s poriadnym hladom. Poliaci porciami nešetria. Domácim pirohom, baranine či divine neodolá hádam žiaden chlap, ale dozaista ani vy. Rodinný podnik mal od začiatku jasný zámer: zachovať a šíriť ďalej miestnu pohostinnosť. Na internete sa najčastejšie objavujú recenzie v rôznych jazykoch: „Smaczne.“ „Must eat.“ Chcete prispieť v slovenčine? Choďte tam a názor si nenechajte pre seba.