Raňajkovali ste dnes s mobilom v ruke a scrollovali ste Instagram? Alebo ste si počas jazdy autom vybavovali zmeškané telefonáty? Tak presne takto to nemá vyzerať. Všímavosť v praxi znamená plne vnímať, čo práve robíte alebo cítite.
Navyše bez toho, aby ste to hneď analyzovali či hodnotili a robili unáhlené závery. Ideálne je začať hneď po prebudení. Ako? Meditáciou. Nemusíte pri tom sedieť v tureckom sede s rukami na kolenách a vystretým chrbtom. „Stačí si dať budík o 10 minút skôr, ako potrebujeme vstať. Ponaťahovať sa v posteli, sústrediť sa na svoju náladu a uvedomiť si, ako sa telo dotýka matraca, sústrediť sa na nádych a výdych. Až po tomto pomalom a príjemnom prebratí vstaneme z postele,“ približuje lektorka všímavosti. Trénovať sa to dá, samozrejme, aj inak. Počas jedenia nerobiť nič iné a sústrediť sa na chuť alebo vôňu toho, čo je na tanieri. Na prechádzke nerozmýšľať o práci či ďalších povinnostiach, ale koncentrovať sa na dotyk so zemou, čo naokolo cítite, počujete. Alebo čistenie zubov či česanie vlasov robiť vedome. Poviete si, čo je to za blbosť, čo mi toto môže priniesť do života? „Duševnú pohodu, kreatívnu myseľ, zdravšie vzťahy, lepší spánok a viac inšpirácie,“ odpovedá Zuzana Mičúchová, ktorá zároveň netvrdí, že za šesť rokov, čo sa plne venuje len mindfulness, je v úplnom pokoji a nič ju nevyvedie z miery. „Rozdiel je však v tom, že keď napríklad cítim príležitosť na dobrú hádku, všimnem si, čo sa deje v mojom vnútri, kde sa nervozita objaví, to ma paradoxne upokojí a nekonám bezhlavo. Stačí robiť veci o niečo pomalšie ako doteraz a viac ich precítiť. Prospešné je trebárs ticho v aute.“
Rob, ako cítiš
Venujem pozornosť zvukom, ktoré ku mne doliehajú, alebo dokážem ľahko identifikovať a opísať svoje pocity? – to je ukážka dotazníka všímavosti, pri ktorom záujemca označuje, do akej miery s jednotlivými otázkami súhlasí.
Väčšine ľudí, s ktorými Zuzana Mičúchová prichádza v práci do styku, vychádza, že najmenej bdelí sú v konaní. Ide prevažne o štyridsiatnikov, ženy i mužov, lekárov, učiteľov či manažérov. Kým vo svete je mindfulness pre mnohých životný štýl, u nás je stále na začiatku. Tlak na výkon je v našej spoločnosti veľký. Aby už aj tínedžeri lepšie ovládali svoje emócie a znášali stres, lektorkám všímavosti sa dostali do hľadáčika základné a stredné školy. „Zamerajú sa na pozornosť detí, na to, aby neskákali z myšlienky na myšlienku a aby cez všímavosť lepšie pochopili pedagógov, rodičov, ale v prvom rade sami seba. Učitelia trebárs dostanú za úlohu, aby sa sústredili na to, s akým nastavením chodia do triedy, ako pristupujú k jednotlivým žiakom. Ľahké je totiž odsúdiť niekoho zo zadnej lavice, kto chce mať neustále posledné slovo. Po dvoch mesiacoch intenzívneho kurzu o ich postrehoch a poznatkoch budeme hovoriť. Uvediem ešte jeden príklad za všetky. Na kurz mindfulness sa prihlásila pani učiteľka, ktorá to hneď aplikovala v praxi. Rozprávala o tom, aká nahnevaná raz kráčala do triedy. Inokedy by vybuchla, na deti by kričala, aby sa utíšili. Teraz svoj postoj zmenila. Poprosila decká, aby jej dali chvíľočku, kým sa skoncentruje. V triede okamžite nastalo ticho. Išlo to teda aj bez negatívnych emócií,“ vraví a na záver spomína to, čo si v dennom chvate zrejme mnohí ani neuvedomujeme.
„Našu spokojnosť stále niečomu podriaďujeme. Spokojná budem, až keď pôjdeme dvakrát do roka na dovolenku, keď sa z bytu presťahujeme do domu, keď budem mať lepšie auto atď. Všetci môžeme byť spokojní v každom okamihu. Neznamená to, že nemáme mať ambície. Ale netreba im všetko podriadiť a už vôbec nemusíme nikomu nič dokazovať. Ideálne je robiť tak, ako veci cítime, s vedomím toho, čo je našou motiváciou,“ uzatvára Zuzana Mičúchová, ktorej nazeranie na svet zmenilo aj nazeranie na onkologické ochorenie.
Prevencia totižto spočíva v zmene postoja k svojmu životu. Dnes rakovinu vníma ako darček v prestrojení.