"Pacienti mi hovoria, že majú úzkosť z toho, že by mali tráviť čas v skupine ľudí alebo na nejaké spoločenské udalosti. Tiež sa niekedy stáva, že sa na takú aktivitu spočiatku tešia, ale keď už sú jej súčasťou, začne to pre nich byť tiesnivé," uvádza americký psychológ Michael Brustein.
Za FOBI sa podľa neho môžu skrývať rôzne okolnosti. Stretáva sa napríklad s prípadmi, keď vnútorný kritik ľuďom už dopredu bráni, aby sa niečoho zúčastnili: "Keď dostanú pozvanie na nejakú akciu alebo do nejakej skupiny, rovno hovoria, že to zaberie veľa času alebo že to bude nuda. Venujú zvýšenú pozornosť negatívnym aspektom a možno si aj do ostatných ľudí projektujú svoje vlastné menej."
V skutočnosti však podľa Brusteina môže ísť o spôsob, ako sa vyrovnávať s vnútornou neistotou alebo obavami z toho, ako nás bude okolie vnímať a či „vyhovieme“ jeho nárokom. Keď si dopredu povieme, aká bude daná situácia hrozná, obhájime si tým, prečo sme sa jej radšej vôbec nevystavili
Zapojiť sa či zatajovať?
Ďalšie psychické pochody spojené s FOBI môžu podľa psychológa zahŕňať aj strach z toho, že nám nejaká aktivita zoberie príliš veľa energie. Ten pritom často nie je ničím podložený - v skutočnosti by všetko možno bolo jednoduchšie, než si myslíme, ale to si radšej neumožníme overiť.
Typické je tiež nekritické prijímanie pozvánok, vďaka ktorým odpadne aspoň to FOMO, a následná úľava, keď sa plány zrušia. S tým môže pomôcť väčšia všímavosť k vlastným pocitom – paradoxne je lepšie povedať rovno „nie“, než hovoriť „áno“, ale potom na poslednú chvíľu dúfať, že sa z toho nejako vykrútime.
Namiesto toho aby ste videli negatíva skúste na to ísť iným spôsobom: Najlepším receptom podľa psychológa je jednoducho to prijať: "Sústreďte sa na pozitíva a snažte sa aspoň trochu zapojiť. Možno budete nakoniec príjemne prekvapení," radí.