Streda. Deň, ktorý sa často len prešmykne medzi utorkom a štvrtkom. Nie je to pondelok so svojím novým začiatkom, ani piatok s prísľubom víkendu. Ale práve preto má v sebe zvláštne čaro. Je to ako pokojné jazero medzi dvoma prúdmi rieky.
Streda nás učí trpezlivosti. Pripomína, že nie všetko musí byť hneď vyriešené, dokončené, ani oslavované. Je to deň, kedy si môžeme na chvíľu vydýchnuť — nie preto, že sme už na konci, ale preto, že sme zvládli polovicu.
Niekedy máme pocit, že musíme stále napredovať, stále niečo tvoriť, riešiť, dobiehať. No čo ak je streda práve tým okamihom, kedy môžeme byť hrdí na to, že jednoducho sme? Že sme ráno vstali, zaliali si kávu alebo čaj, a cez okno sledovali, ako sa deň pomaly prebúdza?
Dnešný deň si nežiada veľké gestá. Stačí si dať dobrý obed, prejsť sa na chvíľu po vonku, alebo si večer pustiť pesničku, ktorá nám kedysi niečo pripomenula. Platí staré známe, že hudba lieči. Malé veci sú niekedy tým najväčším darom.
Tak skúsme dnešnú stredu prežiť s ľahkosťou. Nech je ako tiché objatie medzi dvoma náročnými dňami. A možno — len možno — sa stane naším malým sviatkom uprostred obyčajnosti.
ANKETA
Máte radi stredu?