Daniela Tušimová (30)
Ošetruje členov kráľovskej rodiny
Rodáčka zo stredného Slovenska cestovala prvýkrát za pracovným dobrodružstvom 7. 12. 2023. Deň predtým si ešte s rodinou nachystali Vianoce a všetci jej zaželali veľa šťastia. „Vystúpila som v noci na letisku a zažila som šok. Bolo 35 stupňov, dusno ako na plavárni, mesto plné ľudí a malých detí. Nevedela som si predstaviť, ako tam vydržím čo i len týždeň,“ vraví po roku s úsmevom Daniela, ktorá predtým pracovala štyri roky na dialýze vo Zvolene. V Saudskej Arábii je jej dočasným domovom prímorské mesto Džidda.
Viac kompetencií
Zamestnávateľom mladej zdravotnej sestry zo Slovenska je King Faisal Specialist Hospital & Research Centre. Aj ona, rovnako ako Peter, si prácu našla cez agentúru a v cieli tiež prešla všetkými možnými školeniami, aby ju v praxi nič nezaskočilo. A predsa sa tak stalo. Niežeby nevedela obsluhovať dialyzačné prístroje či pomôcť pacientovi, ale prekvapená ostala, koľko kompetencií je na jej pleciach. „Na oddelení máme 20 lôžok. Na dialýzu trikrát do týždňa k nám chodia chronickí pacienti zvonka, ale aj z iných oddelení. Lekára vidieť zriedka. Kým na Slovensku si výsledky z laboratórií preštudujú najskôr lekári, tu ich musia ovládať sestry. Keď sa ma doktor prvýkrát opýtal, aký postup v liečbe navrhujem, myslela som si, že zle rozumiem,“ spomína. Najskôr sa zdráhala odpovedať a prijať zodpovednosť, no dnes je to už pre ňu rutina. „Sme päťdesiatčlenný kolektív. Mám kolegov z Filipín, Malajzie, zo Saudskej Arábie a Mateja z Margecian. Nemocnica je vybavená novými prístrojmi, je moderná a neporovnateľne krajšia v porovnaní s tými na Slovensku. Postele sú však oddelené iba závesmi, takže človek tam nemá žiadne súkromie. Niektorí chorí navyše prídu s rodinnými príslušníkmi. Nie je žiadnou raritou, že niekedy je tam aj osemčlenný sprievod. Asi tri mesiace mi trvalo, kým som si zvykla na neustály hluk ľudí, pustené televízory, zvoniace telefóny a podobne. Do bytu, ktorý mi poskytla nemocnica, som večer chodila mimoriadne vyčerpaná.“
Na Slovensko sa zrejme nevráti
Prvýkrát sa domov za rodinou dostala po šiestich mesiacoch. Len čo má štyri dni v kuse voľno, už aj kupuje letenku. Keď to stihne v predstihu, letí len za 70 eur. Daniela Tušimová si pred odchodom na Stredný východ nedávala žiadne ciele, ako dlho by tam chcela ostať. Kontrakt si prednedávnom predĺžila o ďalší rok a potom uvidí. Kým ju to bude baviť a bude zvládať aj odlúčenie od najbližších, chce ostať. Po týchto skúsenostiach si nevie predstaviť, že by sa vrátila na Slovensko. Možno do Európy, ale domov ju to z pracovného hľadiska zatiaľ neláka. Nezriedka sa stáva, že sa stará tiež o VIP pacientov, čiže členov kráľovskej rodiny. „Minule bola u nás princezná i kráľova sesternica. Boli veľmi milé, na nič sa nehrajú, sú na oddelení s ostatnými. Samozrejme, keby chceli byť separátne, zabezpečia im súkromie,“ ozrejmuje tridsiatnička, ktorá nemá problém ani s rozdielnou arabskou kultúrou. No na jedno si nevie zvyknúť: „Jedenie rukami zo stola je pre mňa niečo neprijateľné. Oni sú zvyknutí vysypať napríklad kopu ryže a mäso na igelitový obrus a každý si odtiaľ naberá rukami. Vtedy sa vždy poďakujem, že som najedená, a nezúčastňujem sa.“