Zasmial sa. „Máš všetko na svojom mieste, ako to má byť. Podľa mňa nemusíš behať, aby si zoštíhlela ako modelka z časopisu. Behaj ako ja, pre kondíciu a pre radosť. Na nejaké kilá navyše sa vykašli,“ povedal a potom mi ponúkol, že nabudúce pobežíme spoločne.
„Veď ti nebudem stačiť,“ namietla som.
„Ale áno, budeš. Nemusíme predsa trhať svetovej rekordy. Chce to však iné topánky.“
Zasmiala som sa a Vratkovu ponuku prijala a tak sme sa denne stretávali na bežeckej trati. Spočiatku som bola po ubehnutí jedného kolieska totálne odpísaná. Navyše som mala po behaní a pohybe, pre moje telo nezvyklej činnosti, strašnú chuť do jedla. Dokázala som sa však premôcť a najmä na noc sa neprejedať.
A zrazu som si uvedomila, že nebehám kvôli Tomášovi, ale kvôli Vratkovi. Pravdu povediac, veľmi som neschudla, sotva nejakých päť kíl, ale stačilo to. Hoci… Vratko mi nikdy nepovedal, že mám obrovský zadok a brucho ako havajská sopka. A spriatelili sme sa natoľko, že som mohla Gabe povedať o svojom novom vážnom vzťahu. Tomáša som pustila z hlavy. Ukázalo sa, že na svete sú ľudia, ktorí v niekoľkých nadbytočných kilách vidia skôr klady než zápory. Vratkovi sa páčim taká, aká som. Stále spolu beháme pre radosť, a keď sa nejaké to kilo stratí, je to ako bonus.