Vaša banka sa intenzívne zaujíma o špecifické problémy žien. Prečo?
Nielen o problémy žien, ale všeobecne o zásadné spoločenské témy. Sme presvedčení, že veľké inštitúcie by mali hovoriť svoj názor tak, aby ich hlas bolo počuť. Najmä korporácie majú dostatočnú silu na to, aby mohli svoje postoje k dôležitým témam poslať do sveta. Ide najmä o to, že ženy sú ekonomicky znevýhodnené oproti mužom, že majú sťažený návrat do práce po rodičovskej dovolenke, majú väčší problém získať hypotéku, najmä ak žijú samé a podobne. A to všetko vyústi potom do toho, že majú nielen nižšie platy ako muži, ale tým pádom aj dôchodky. To všetko sú objektívne fakty a spoločnosť by sa tejto téme mala venovať.
Upozorňujete na fakt, podopretý štatistickými výskumami, že ženy v konkrétnych vekových obdobiach sú pre zamestnávateľov potenciálnym problémom. Veľkou skúškou býva návrat z rodičovskej dovolenky. Myslíte si, že banková inštitúcia môže zmeniť to, ako zamestnávatelia vnímajú ženy?
Je veľmi dôležité ukázať dobrý príklad, najmä pre manažmenty firiem. Aby videli, že to funguje. V našej banke máme tisíc dvesto zamestnancov a viem, že vo firme s takýmto počtom ľudí sa z tohto pohľadu manažuje ľahšie. Ak žena po rodičovskej dovolenke nastúpi na skrátený úväzok, dokážeme to zvládnuť bez toho, aby to ovplyvnilo chod firmy. Ak je však podnik, ktorý má povedzme dvoch-troch zamestnancov, tam už môže byť problém. Preto si myslím, že najmä veľké firmy by mali vnímať podporovanie takéhoto modelu ako štandard. Pochopiteľne, aj s podporou štátu.
Ako by podľa vás mala vyzerať ideálna štátna podpora ?
V prvom rade treba poukazovať na dôležitosť tohto aspektu. Žijeme v dvadsiatom prvom storočí, používame všetky výdobytky modernej doby, máme technické zariadenia, sociálne siete, a často na nich zverejňujeme myšlienky hodné devätnásteho storočia. Spoločnosť technologicky extrémne napreduje a v sociálnej sfére sme zostali zabudnutí v minulosti. A toto chceme zmeniť. Štátu by malo záležať na tom, aby sa rodilo čo najviac detí. A realita? Robí sa pre to veľmi málo. Mali by sme sa posunúť ďalej. Oponent isto namietne, že sú krajiny, kde žena po pôrode môže doma zostať iba pár týždňov a nikto sa nestará, ako si s tým poradí. Napríklad v Amerike, ktorá je silno probiznisovo zameraná. My sme však v Európe a naše myslenie je iné. Často riešime v sociálnej oblasti veci, ktoré z môjho pohľadu nie je nutné riešiť. Chýba nám dostatok jaslí, škôlok, motiváciou by mohla byť aj rozumná finančná podpora, ale aj zavádzanie politík vedúcich k rodovej rovnosti, aby rodičovstvo nebolo pre ženy ekonomické riziko do budúcnosti.
Ženy sa často po návrate z rodičovskej dovolenky musia vyrovnať s novými podmienkami – často menej výhodnými, ako predtým. Je alarmujúce, že takmer 52 percent žien vo vašom prieskume uviedlo, že po návrate z rodičovskej dovolenky im zamestnávateľ nijako nevyšiel v ústrety. Čo by podľa vás malo byť štandardom v takejto situácii?
Keď som sa o tom rozprával s mnohými ženami, zhodne tvrdili, že by im dosť pomohlo, keby mohli byť v kontakte so svojou prácou aj počas rodičovskej dovolenky. Toto je tiež jeden zo spôsobov, ako si možno udržať zamestnankyne. Samozrejme, pokiaľ o to majú záujem. Pretože nikoho nemôžeme nútiť, aby v čase, kedy sa stará o dieťa, bol v tesnom kontakte so svojou prácou. Ale ak má takúto ambíciu, mali by to zamestnávatelia umožniť. Väčšina žien, ktoré sa vracajú po rodičovskej dovolenke, zdôrazňujú aj potrebu kratších pracovných úväzkov. Výhodou pre ne je aj flexibilný pracovný čas, či možnosť pracovať z domu. V neposlednom rade by mali zamestnávatelia garantovať možnosť návratu na pôvodnú pozíciu. A to sa v praxi, žiaľ, nie vždy deje.
Žartom sa hovorieva, že žena-matka je zároveň špecialista na časový manažment, pretože musí zvládať niekoľko činností naraz a efektívne. Z toho vyplýva že aj v práci túto svoju novú schopnosť môže úspešne uplatniť. Mali by to zamestnávatelia brať do úvahy?
Je to fakt, a je viditeľný. Matka si vždy dokáže dobre zorganizovať prácu a čas. Uvedomuje si, že isté veci musí stihnúť za presne stanovenú dobu. Už len to, že pre dieťa do škôlky je treba prísť v istom čase je zaväzujúce a nad všetky ostatné úlohy. Takže si prácu musí zmanažovať tak, aby to stihla. A to nie je všetko. Napríklad sú skvelo vytrénované vo vyjednávaní. Mnohí z nás veľmi dobre poznajú, ako zložito sa vyjednáva s deťmi a ženy sú v tom naozaj dobré.(smiech) Zamestnávatelia by to mohli využiť vo svoj prospech.
Čo by ešte pomohlo ženám pri návrate do práce?
Okrem spomínaných skrátených úväzkov a práce z domu sa ženy zhodujú aj v tom, že by privítali viac podporujúce a rešpektujúce pracovné prostredie. Aby žena - matka cítila, že je pre svojho zamestnávateľa rovnako dôležitá a aby mala vytvorené potrebné podmienky. A platí to aj v širšom kontexte - doma by mala mať partnera, ktorý rovnocenne participuje v domácnosti, pretože jeden človek jednoducho nedokáže stihnúť všetko.
Ako to máte zavedené v 365.bank?
Pýtali sme sa žien, ako by to chceli a vyšli sme im v ústrety. Po návrate z rodičovskej dovolenky otvárame s mamičkami tému skrátených úväzkov a neskoršieho prechodu na 8-hodinový pracovný čas. Ďalšia výhoda, ktorá je u nás už úplne bežná, je home office. Desať dní v mesiaci ho môžu využiť bez dodatočných podmienok tí zamestnanci, ktorým to povaha ich práce dovoľuje. Oceňujú to práve rodičia s deťmi.
Z toho, že ženy majú nižšie príjmy, vyplýva, že majú potom aj sťažený prístup k finančným produktom bánk – úverom a hypotékam. Mali by mať preto špeciálne nastavené podmienky schvaľovania a splácania?
Objektívne, žiaľ, špeciálne podmienky aktuálna regulácia neumožňuje. Ak si chce najmä žena samoživiteľka zobrať hypotéku, môže to byť obrovský problém. Muž to má o niečo jednoduchšie, javí sa ako menej rizikový. Znova sme pri tom, že by spoločnosť mala nastaviť systém tak, aby podporovala aj ženy-samoživiteľky. Alebo aby zohľadňovala fakt, že aj v kompletných rodinách dochádza práve v dôsledku odchodu na materskú resp. rodičovskú dovolenku k objektívnemu zníženiu príjmu rodiny. Zatiaľ tam však nie sme, a pritom to nie je nič zložité. Zaspali sme dobu, ešte stále riešime, či žena má pracovať, alebo radšej zostať v domácnosti.
To je dosť smutné konštatovanie, lebo o rodovej rovnosti počúvame zo všetkých strán...
Áno, zároveň musím spomenúť aj to, že pred päťdesiatimi rokmi ešte nemali ženy vo Švajčiarsku volebné právo, v Británii do roku 1975 si žena nemohla otvoriť v banke bežný účet, a úver dostala iba v prípade, že sa za ňu zaručil muž. Ideme dopredu, ale zdá sa mi, že pomaly.
Ako by sa mala žena pripraviť na materstvo v oblasti financií?
V dnešnej dobe hlavne tým, že si vytvorí finančnú rezervu. Nezáleží pritom na tom, či je samoživiteľka, alebo žije v kompletnej rodine. Dnes je svet, žiaľ, takto nastavený. Príde k výpadku mzdy a je to problém. Realita je taká, že mnoho rodín nemá žiadnu finančnú rezervu a potom sa dostávajú do komplikácií. Samotné ženy-matky pritom tvrdia, že nie sú veľmi nadšené, ak sa počas rodičovskej dovolenky stávajú závislými od manžela.
Mnohí namietnu, že majú také nízke príjmy, že si nedokážu nič ušetriť. Majú Slováci finančnú gramotnosť na dostatočnej úrovni?
Ľudia majú vo finančnej gramotnosti medzery. Berú do úvahy svoje potreby v danej chvíli bez širšieho kontextu, ale na financie by sa mali pozerať dlhodobo. Je dôležité, aby si pravidelne sporili, hoci aj malé sumy. Aj tridsať eur mesačne je úspora, z ktorej môže narásť za pár rokov pekná suma aj so zhodnotením. Alebo si napríklad vezmú hypotéku na tridsať rokov a nepremýšľajú, či sa chcú na dané miesto viazať celý život. Na Západe mladí ľudia skôr bývajú v podnájme a spoznávajú svet a to im otvára perspektívy do budúcnosti.
O čo sa zamestnávatelia ochudobňujú, keď nie sú ústretoví k ženám?
O rozmanitosť, jednoznačne. Keď sme sa v našej banke začali venovať stavaniu tímov, hneď sme to videli. Rodovo a vekovo zmiešané tímy naozaj fungujú lepšie. Každý prináša to svoje – niekto dravosť a nasadenie, niekto zasa opatrnosť, nadhľad a skúsenosť.
Počas kovidu mnohé firmy fungovali na home office a dokonca sa hovorilo, že to tak zostane. Nestalo sa, ľudia sa vrátili do kancelárií a mnohé firmy nie sú fanúšikmi práce z domu a neumožňujú ju ani takým profesiám, kde je to bez problémov možné.
Aj my sme spočiatku mali pocit, že je to super, ale potom začal výkon trochu klesať. Práci z domu sa bránia najmä manažéri, pretože musia so zamestnancami viac spolupracovať, a zrejme na to mnohí neboli zvyknutí. Musia si denne s ľuďmi prebrať čo sa deje, a to vyžaduje oveľa viac aktivity. U nás to ale v tímoch funguje perfektne. Je zrejmé, že sú odvetvia, kde práca z domu neprichádza do úvahy, napokon aj naši zamestnanci na pobočkách musia byť v práci fyzicky prítomní.
Diskriminácia na pracovisku má rôzne podoby, jednou z nich je aj nižšie finančné ohodnotenie práce žien. Je to podľa vás v dnešnej dobe akceptovateľné?
Je to absolútne neakceptovateľné. Zamestnávatelia sú, na konci dňa aj z legislatívneho hľadiska, povinní ohodnotiť rovnakú prácu na tej istej pozícii rovnakou mzdou, a to bez ohľadu na pohlavie. Zároveň osobne si nemyslím, že sa niekto rozhodne a schválne platí ženám menej. Väčšinou je to spôsobené súhrou viacerých skutočností a štatistické údaje to potvrdzujú. Až šesťdesiat percent mužov nemá problém vypýtať si zvýšenie platu. Pri ženách je to iba štyridsať percent. Žena ide na rodičovskú dovolenku, vypadne z pracovného kolobehu a jej mzda zamrzne. A takýchto faktorov sa môže objaviť viacero a vo výsledku má vyššie percento žien nižšiu mzdu. Je preto potrebné, aby tieto rozdiely zamestnávatelia vyrovnávali. My to ako banka robíme. Po návrate z materskej resp. rodičovskej dovolenky sa platy prehodnocujú.
S trochou nadhľadu a humoru by sa dalo povedať, že to je vlastne jednoduché – stačilo by, ak by sa ženy ozvali a nebáli sa vypýtať si viac.
Áno, ale nielen (úsmev). Ešte sme totiž nespomenuli aj ďalšiu dôležitú vec – stereotypy, ktoré majú niektorí ľudia hlboko zakorenené v hlavách. Ja s tým nedokážem žiť. Uvedomujem si, že tradičnejšie založení ľudia to vnímajú inak, ale ja s tým bojujem. Nestotožňujem sa s názorom, že žena má byť doma a má variť. Prečo by to mala robiť iba ona? Nech varí ten, kto to robí dobre a rád. Resp. nech si domácnosť rovnocenne rozdelia. Celkovo až tri štvrtiny neplatenej práce robia práve ženy. Stále pritom prevláda delenie úloh na stereotypne mužské a ženské. Naša spoločnosť je v tomto smere bohužiaľ spiatočnícka. Potvrdzujú to aj prieskumy, ktoré ukazujú, že viac ako polovica populácie vníma stále úlohu žien ako keby sme žili v minulom storočí.
Smutné je, že aj mnoho mladých ľudí to takto vníma.
Majú to takto zažité v rodinách, výchovou sa to prenáša na nich. Ale nie všetci, vnímam a vidím v tomto smere posun. Mladá generácia je už inde, ako sme boli my. Napríklad v otázke muž na rodičovskej. Pre mladých je to normálne, pre starších to bolo voľakedy nemysliteľné.
Stretli ste sa s tým už aj vo vašej banke?
Áno, a je stále viac mužov, ktorí sa rozhodnú zostať doma s dieťaťom. Aj aktuálne máme niekoľko kolegov na otcovskej alebo rodičovskej dovolenke. Nie je to žiadne tajomstvo – v rodinách sa často začínajú rozhodovať podľa toho, kto má vyšší príjem. Ale môžu tu byť aj iné dôvody – obom rodičom to dáva príležitosť si trochu prečistiť hlavu a nabrať nový dych. Otcovia si môžu posilniť svoj vzťah s dieťaťom a matky sa skôr integrujú do kolektívu, čo je nesporná výhoda z hľadiska ich profesie a ďalšej kariéry.
Je pravda, že pre rodičovskú dovolenku sa vo väčšej miere rozhodujú muži s vyšším vzdelaním?
Štatistické údaje to potvrdzujú. Rovnako, ako aj vyšší záujem tejto skupiny ľudí o rodovú rovnosť ako takú. Je dobré, ak sa bude vnímanie muža na rodičovskej dovolenke, ale aj jeho úloha v domácnosti či vo výchove detí posilňovať. Je to jeden z mnohých spôsobov, ako prispieť k férovej deľbe práce, k lepšiemu postaveniu žien na pracovisku a v neposlednom rade aj k celkovej rodovej rovnosti.