Vedeli ste, že v oblasti ochrany spotrebiteľa patria pravidlá Európskej únie medzi jedny z najprísnejších na svete?
Spotrebiteľom sú tak garantované práva, ktoré zaistia, aby produkty a služby, ktoré nakupujú, podliehali najvyšším štandardom kvality a bezpečnosti. Tieto pravidlá chránia spotrebiteľov, ale aj podniky pred nekalými obchodnými praktikami. Ak predávajúci nedodrží podmienky pri nákupe či cestovaní, spotrebiteľ má právo na odškodnenie. Pri nákupe tovaru v rámci spoločného trhu EÚ funguje jednotná záruka dva roky a aj pri nákupoch cez internet môžeme tovar vrátiť do 14 dní od jeho zakúpenia.
Funguje aj vylepšený systém varovania pred nebezpečnými výrobkami či potravinami. EÚ uľahčila život spotrebiteľov aj zrušením roamingových poplatkov či zaistením nižších bankových poplatkov a poplatkov za používanie kreditných kariet. Osobitný zreteľ sa kladie aj na zákaz klamlivej reklamy. Koniec zelenému vymývaniu mozgov Počuli ste už o greenwashingu? Ide o praktiky, keď firmy poskytujú nepravdivé informácie s cieľom vytvoriť zdanie, že výrobok alebo výrobca sú ekologicky zodpovední, aj keď to tak nie je. Falošne navodzujú dojem zodpovedného a šetrného prístupu k životnému prostrediu.
Veľa nezrovanalostí
V štúdii Európskej komisie z roku 2020 o environmentálne klamlivej reklame sa zistilo, že viac ako polovica preskúmaných zelených tvrdení v EÚ bolo vágnych, zavádzajúcich alebo neopodstatnených a 40 % bolo dokonca nepodložených. Európska komisia najnovšie navrhuje spoločné kritériá proti environmentálne klamlivej reklame. Návrh sa zameriava na výslovné zavádzajúce tvrdenia, ako napríklad: „tričko vyrobené z recyklovaných plastových fliaš“, „doručenie s kompenzáciou CO2 “, „balenie vyrobené z 30 % recyklovaných plastov“ alebo „opaľovací krém šetrný k oceánom“. Cieľom je zabezpečiť, aby mali spotrebitelia jasnejšie informácie a hlavne väčšiu istotu v tom, že ak sa niečo prezentuje ako ekologické, skutočne to také je. Spotrebitelia tak dostanú kvalitnejšie informácie, ktoré im umožnia vybrať si naozaj ekologické alternatívy a chrániť životné prostredie. Prospech z toho budú mať aj podniky, ktoré sa reálne usilujú zlepšiť environmentálnu udržateľnosť svojich výrobkov
Zbytočný odpad
Skoro osem z desiatich Európanov chce svojím konaním prispieť k ochrane klímy. Jednoduchým uvedomelým spôsobom môže byť zmena nášho spotrebiteľského správania. Dosluhujúce výrobky sa často dajú opraviť a znovu použiť. Pravdou však je, že väčšina výrobkov sa vyhadzuje predčasne. Len v EÚ tak ročne vznikne až 35 miliónov ton odpadu a 261 miliónov ton emisií skleníkových plynov. Rovnako nezanedbateľné sú v tejto súvislosti aj finančné straty spotrebiteľov. Odhaduje sa, že opravením tovaru namiesto jeho výmeny za nový by európski spotrebitelia ušetrili takmer 12 miliárd eur ročne. Radšej opraviť ako vyhodiť Oprava je však pre spotrebiteľov často náročná.
Európska komisia preto prichádza s novou iniciatívou známou ako „právo na opravu“ v celej EÚ. Vďaka tomuto návrhu bude pre spotrebiteľov jednoduchšie a lacnejšie nechať si tovar opraviť, nie ho vymeniť. V rámci zákonnej záruky sa od predajcov bude vyžadovať, aby ponúkli opravu s výnimkou prípadov, keď je oprava drahšia ako výmena. Opraví sa tak viac výrobkov a spotrebitelia budú mať dostupnejšie a lacnejšie možnosti opravy výrobkov, ktoré sú technicky opraviteľné, ako napríklad práčky, vysávače alebo aj tablety a smartfóny, a to aj po uplynutí zákonnej záruky alebo keď sa funkcie tovaru obmedzia v dôsledku opotrebovania. Zároveň sa navrhuje vypracovanie európskej normy kvality pre opravárenské služby, ktorá pomôže spotrebiteľom identifikovať opravovne ponúkajúce vyššiu kvalitu. Právo na opravu spolu s ďalšími návrhmi pomôže dosiahnuť udržateľnú spotrebu a prispeje k cieľu, aby sa Európa do roku 2050 stala prvým klimaticky neutrálnym kontinentom.
Nie je med ako med
Aj taký výrobok ako med sa dá falšovať – takzvane pančovať. Podľa právnych predpisov EÚ má byť med čistý, bez akýchkoľvek prísad. K pančovaniu dochádza vtedy, keď sa do medu umelo pridávajú zložky ako voda alebo lacné cukrové sirupy s cieľom zvýšiť jeho objem. Takéto praktiky poškodzujú spotrebiteľov, pretože im ponúkajú nekvalitné výrobky a ohrozujú aj skutočne poctivých výrobcov, ktorým konkurujú nižšími cenami. Počas kontroly Európskeho úradu pre boj proti podvodom sa zistilo, že až 133 podnikov (z toho 70 dovozcov a 63 vývozcov) naprieč EÚ je zapojených do zásielok medu, pri ktorých existuje podozrenie, že obsahujú falšovaný med. V EÚ platia jasné pravidlá, ktoré zabraňujú predávať produkty s tým, že sú totožné, keď majú výrazne odlišné zloženie alebo vlastnosti. Cieľom Únie je zakázať dvojakú kvalitu potravín a zároveň zabezpečiť ten najvyšší štan[1]dard poctivých produktov