V rímskom kalendári bol február zaradený až neskôr spolu s januárom do pôvodne desaťmesačného rímskeho kalendára. V tento mesiac sa konali rôzne očistné slávnosti od rôznych chorôb (lat. je februa – horúčka) a nešťastí (končila sa zima), preto mu pridelili najmenší počet dní. Bol zaradený pred marec, ktorý bol pôvodne prvým rímskym mesiacom. Preto má tento mesiac premenlivý počet dní a práve k nemu sa pridával v prestupnom roku jeden deň.
V ôsmom storočí pred Kristom pre Rimanov dokonca žiadny február neexistoval. Rok sa začínal marcom, v deň jarnej rovnodennosti a končil decembrom. Kalendár v ktorom rok takto vyzeral sa volal Romulov a mal len desať mesiacov.
Zarazí vás možno aj fakt, že obsahoval len 304 dní. V tejto dobe bola zima neúrodná, zbytočné obdobie, a nikto sa neobťažoval započítavať ho do kalendára. To znamená, že pre 61 dní v roku neexistoval dátum. Rimania takto fungovali, až kým si v roku 713 p.n.l. kráľ Numa Pompilius nepovedal, že je pomerne hlúpe mať kalendár, ktorý ignoruje celú šestinu roka.
Prišla zmena
Do kalendára pridal január a február, čím sa február stal posledným mesiacom v roku. Jeho kalendár obsahoval 12 mesačných cyklov, spolu mali presne 355 dní. Rimania verili, že párne čísla sú nešťastné. Kráľ Numa sa preto snažil aby všetky mesiace v jeho kalendári mali nepárny počet dní. Avšak pri takomto počte dní v roku, jeden mesiac musel ostať párny. Rozhodol sa pre február. Pretože, ak už mal byť nešťastný, tak radšej nech je kratší. Numov kalendár teda vyzeral po úpravách takto:
Martius: 31 dní
Aprilius: 29 dní
Maius: 31 dní
Iunius: 29 dní
Quintilis: 31 dní
Sextilis: 29 dní
September: 29 dní
October: 31 dní
November: 29 dní
December: 29 dní
Ianuarius: 29 dní
Februarius: 28 dní
355 dní v roku by bolo fajn, zvlášť keby vypadlo desať pondelkov, no dlhodobo to vie napáchať škodu. Po pár desaťročiach jeho používania sa obdobia absolútne nezhodovali s dátumami. Aby tomuto Rimania zabránili, pridali 13.ty mesiac. Nazvali ho Mercedonius a trval 27 dní. Začal hneď po 24-tom februári (očividne sa nikto veľmi o dátumy nestaral).
Toto opatrenie vôbec nepomohlo
Pridaný 13. mesiac síce ostal v kalendári aj naďalej, no keď sa nakoniec pri moci ocitol Julius Caesar, v Ríme nikto nevedel aký deň v kalendári vlastne má byť. Takže sa Caesar dal do práce, znovu reformoval kalendár, a aby veci uviedol na pravú mieru, rok 46 pred Kristom musel trvať 445 dní! Caesar však taktiež ponechal 28 dní vo februári.Vieme, že ani Caesarov kalendár nebol dokonalý, no jeho koncept prežil storočia. Pri prestupných rokoch sa deň navyše pridáva na koniec februára z jednoduchého dôvodu. Je to predsa najkratší mesiac roka.
VIDEO, v ktorom je to jednoducho vysvetlené