Niektorí odborníci naliehajú, aby sme ho pili každý deň. Potom vraj budeme mať pevnejšie kosti, zuby a bude nám lepšie tráviť. Ospevujú ho ako najvyváženejšiu potravinu. Iné hlasy sú proti a tvrdia, že mlieko zahlieňuje, spôsobuje astmu či dokonca rakovinu. Vraj ho pijú iba mláďatá a dospelým jedincom nijak neprospieva. Za posledné roky spotreba mlieka na osobu klesá. V prepočte ho pijeme o 31 litrov menej, ako by sme mali. A mali by sme ho vôbec piť?
Michal Piják – lekár, odborník na výživu a garant mliečnej kampane Biele plus
Mlieko áno, lebo...
Skutočnosť je taká, že mlieko predstavuje jednu zo základných zložiek zdravej výživy. Pokiaľ sa konzumuje rozumnom množstve, ako súčasť pestrej a vyváženej stravy a keď vylúčime osoby s intoleranciou alebo alergiou na mlieko, nemá prakticky žiadne škodlivé účinky. Mlieko je plnohodnotnou a najkomplexnejšou potravinou, ktorá chráni zdravie človeka.Túto skutočnosť si uvedomovali už pred tisíckami rokov starí Indovia a podľa jedného z najstarších systémov medicíny – ajurvédy, sa mlieku pripisovali unikátne vlastnosti, ktoré neboli prítomné v žiadnej inej potrave. Mlieko dodáva organizmu potrebné bielkoviny, vitamíny (vitamín A, B2), minerálne látky (vápnik, fosfor, sodík, draslík) a v neposlednom rade je dôležitým zdrojom energie. Množstvo štúdií preukázalo pozitívne účinky mlieka a konzumácie mliečnych produktov v prevencii najzávažnejších a najčastejšie sa vyskytujúcich chorôb, ako sú kardiovaskulárne choroby, viaceré druhy rakoviny, osteoporózy, močových kameňov a ďalších.
Mliekarenské firmy propagujú, že mlieko obsahuje najviac vápnika. Ale v maku je ho až 10 násobne viac. A rovnaké množstvo nájdeme aj v kapuste či fazuli...
Je to tak. Veľa potravín rastlinného pôvodu obsahuje vyššie množstvovápnika ako mlieko. Preto by bolo nezmyslom, keby mliekarenské firmy pri propagácii mlieka tvrdili opak. V prípade spomínaného maku, ale aj sezamu, ktoré obsahujú viacnásobné množstvo vápnika, je vstrebateľnosť iba 20 %, podobne ako v prípade fazule a ostatných strukovín. V prípade špenátu je to iba 6 %. Konzumácia vápnika z rastlinných zdrojov je nepraktická, pretože to by ste museli na pokrytie polovičnej dennej dávky zjesť takmer 500 g kelu, kým to isté množstvo by ste získali konzumáciou pol litra mlieka alebo 50 g tvrdého syra, trebárs parmezánu.
Mlieko je dnes balené v krabiciach, ktoré garantujú jeho polročnú trvanlivosť. Je to ešte vôbec mlieko?
Z hľadiska zdravia by bolo ideálne, keby sa konzumovalo čo najmenej priemyselne spracované mlieko, vrátane pasterizácie. Žiaľ, predaj nepasterizovaného mlieka by bol ekonomicky veľmi náročný.
Doktor Piják radí:
Odporúčam skonzumovať 3 šálky mlieka denne, prípadne ekvivalentného mliečneho produktu. Uvedené množstvo zodpovedá oficiálnym odporúčaniam.
Igor Bukovský – lekár, Ambulancia klinickej výživy
Mlieko nie, lebo...
Z dôvodu alergií, kazeínu, cholínu, jódu, hormónov, antibiotík a laktózy považujem aj súčasnú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov za vysokú. Som si istý, že na to, aby sa zlepšilo „slovenské zdravie“, netreba konzumovať týchto potravín viac. Prax v mojej ambulancii ukazuje, že napríklad kravské mlieko je jednou z najčastejších príčin akné v dospelosti. Za oveľa lepšie zdroje vápnika považujem čínsku kapustu, kel, vňate, tofu, mandle, špenát, brokolicu... Pre metabolizmus vápnika aj tak nie je dôležitá vstrebateľnosť, ale tzv.retencia, teda miera ukladania sa do kosti. Mliečne produkty vápnik z tela skôr vypudzujú než zabudujú. A za súčasnú epidémiu osteoporózy je zodpovedný hlavne deficit vitamínu D v krvi a fyzická pasivita. Siahnuť viac po neochutených kyslomliečnych výrobkoch považujem za dobré do istej miery – je to aspoň zdroj probiotických baktérií. Inak rizikové faktory, ktoré som spomenul, ostávajú z väčšej časti aj v týchto produktoch.
Doktor Bukovský radí:
Keď už mlieko, dajte si radšej nízkotučné kvasené neochutené mliečne výrobky. Maximálne raz denne. Občas si dajte parmezán či mozzarelu. Všetko závisí od individuality a zdravotného stavu človeka.
