Aká škôlka je dobrá?
Radí psychologička Jolana Laznibatová
Každá, ktorá ponúkne kvalitný záber rozvíjajúcich programov a stimulujúcich aktivít s dôrazom na prísun nových informácií, rozvíjanie verbálnych schopností formou kladenia otázok, čo prispieva k rozvíjaniu myslenia, ďalej čítaniu, počúvaniu a rozprávaniu, čo pôsobí na rozvoj pamäti. Rovnako by mali byť zastúpené aj pohybové aktivity všetkého druhu od telocviku cez tanec až po rozvíjanie jemnej motoriky.
Dnes je v škôlkach bežná aj ponuka cudzieho jazyka. Nemusí to byť však rozhodujúci ukazovateľ pri výbere dobrej škôlky. Z lingvistického hľadiska je dobré, ak sa kvalitne zvládnu najprv rečové základy materinského jazyka. Treba preto veľa čítať, rozprávať, spievať, recitovať básničky a robiť hry formou dramatizácie. Dôležité je, aby dobrá škôlka takýmto smerom „otvorila“ každé dieťa.
Deti v tomto veku vo všeobecnosti rady živo reagujú, aktívne vnímajú rôzne podnety z okolitého prostredia, pozorujú a sledujú všetko, čo sa okolo nich deje. Mali by robiť malé pokusy a „výskumy“, spoznať čo najviac oblastí ľudských činností. Veľmi rady objavujú, experimentujú a práve na to by mali mať v dobrej škôlke priestor.
Na čo si dať pozor?
• V nijakom prípade nechcite príliš skorú špecializáciu už v škôlke, pretože z psychologického hľadiska to nie je vhodné a neodporúča sa ani v základnej škole.
• Dieťa v predškolskom veku má dostať čo najviac podnetov (stimulov), široký záber všetkého druhu a nielen jednosmerné či úzko špecifické zameranie v programe škôlky.
• Odborníci neodporúčajú skorú špecializáciu už v útlom veku, lebo to následne vedie k jednostrannému rozvoju len v jednej oblasti a jedným smerom.
• Dôležitý je kvalitný personál škôlky, ktorý prispieva k celkovému osobnostnému rozvoju dieťaťa a dobre ho pripraví na vstup do školy.
Čo môžem urobiť pre optimálny rozvoj svojho dieťaťa?
* Veľa sa so svojím dieťaťom rozprávať, pýtať a vysvetľovať.
* Nechať ho viac rozhodovať samotné.
* Nechať ho, nech sa prejaví.
* Byť tolerantným a akceptujúcim rodičom.
* Komunikovať s ním ako s dospelým.
* Nepoužívať veľa príkazov, zákazov.
* Snažiť sa veci vysvetliť.
* Podporovať ho v tom, čo má rado.
* Neobmedzovať jeho poznávanie, naopak, posmeliť ho a dodať odvahu.
* Mať spoločné aktivity.
* Dopriať mu istú voľnosť bez neustálej kontroly.
* Všemožne mu prejavovať svoju lásku.
Tento článok ste si mohli prečítať v májovej Evite 2016.
