"Ak veľa zdôrazňujú vedľajšie príznaky alebo bolestivosť nejakého zákroku, niektorí pacienti si tie príznaky či bolestivosť vsugerujú a potom ich skutočne zažijú," hovorí Petr Sojka, psychológ.
Ďalším príkladom noceba môžu zase byť chorí, ktorí náhle začnú niektoré lieky zle znášať. Prečítajú si totiž príbalový leták, kde sa vedľajšie príznaky musia povinne uvádzať. A zrazu začnú pociťovať popisované ťažkosti, píšu lidovky.cz.
Vsugerovaná choroba
Iným prejavom noceba je, keď si človek sám vsugeruje, že trpí závažnou chorobou. Napríklad na neurológii môže diagnostický proces trvať dlhšiu dobu, takže chorý nemá ihneď informáciu o svojom zdravotnom stave. A tak začne hľadať sám.
Má počítač, otvorí ho a podarí sa mu nájsť informácie o nevyliečiteľnej chorobe ALS (amyotrofickej laterálnej skleróze), pri ktorej človek stráca nervové bunky a prestáva sa pohybovať. Pacient môže nadobudnúť presvedčenie, že práve on touto chorobou ochorel. Ak je toto presvedčenie dostatočne silné, na nejaký čas naozaj môže prestať chodiť.
"Je to vlastne forma autosugescie. Na neurológii sa s týmto javom stretávame a je to dôkaz previazanosti mysle a tela. Človek môže mať nad telom veľkú psychickú moc a k niektorým znakom chorôb sa skutočne dokáže prehovoriť. Často to ale nedokáže kontrolovať, "upozorňuje Petr Sojka.
Strach namiesto faktov
Kto je za nocebo a jeho následky zodpovedný? Lekár, ktorý zle vysvetľuje, alebo pacient, ktorý trpí nedostatkom informácií?
Podľa vedúcej klinickej psychologičky Hany Neudertovej je potrebné, aby lekár nielen mal dostatok priestoru, času a záujmu o pacienta, ale zároveň aby si bol dobre vedomý, akým spôsobom interakciu s pacientom vedie. Niekedy môže poplach spôsobiť jedine nevhodne zvolené a vyrieknuté slovo.
"Keď som pracovala na oddelení liečby bolesti, prichádzali za mnou vystrašení aj plačúci pacienti. Plakali preto, že im nikto nechce povedať, že sú onkologicky chorí. Dostali totiž lieky na tlmenie bolesti z kategórie opiátov a dočítali sa o nich, že sa niekedy predpisujú chorým s rakovinou. A tak usúdili, že tiež majú nádor. Nevzali do úvahy, že sa tieto lieky nasadzujú aj proti chronickej, nenádorovej bolesti. Neinformovaní ľudia si často miesto faktov dosadzujú svoje pocity a obavy, ktoré sú prepojené s placebo alebo nocebo efektom, "hovorí psychologička.
O placebu aj nocebu sa klinickí psychológovia snažia s lekármi veľa diskutovať. Vysvetľujú im, ako s pacientom pracovať, ako mu zrozumiteľne vysvetliť účinky lieku a ako vhodne hovoriť o vedľajších účinkoch tak, aby pacient bez obáv a neistôt liek prijal.
"Je to vlastne marketing. Farmaceutické firmy ho dokážu veľmi vhodne využívať. V zdravotníctve to toľko nevieme, "dopĺňa Hana Neudertová.
Hypnóza nie je manipulácia
Podľa psychológa Petra Sojku je placebo vlastne súbor rituálov a symbolov, ktoré sa uplatňujú napríklad aj v hypnóze.
"Pre klinickú hypnózu aj placebo je sugescia zásadná. Hypnoterapeut v pacientovi môže vyvolať silné očakávania toho, čo sa stane za nejaký moment. Trebárs že sa mu zvoľní dýchanie a spomalí srdcový tep. Dáva potom pacientovi rôzne ponuky k zmene správania, a ak sú tieto ponuky pre pacienta žiaduce, nevedome je uskutoční, "vysvetľuje Petr Sojka. Je podľa neho zbytočné obávať sa toho, že nás niekto v hypnóze negatívne ovplyvní, aby sme robili niečo, čo si neželáme, napríklad že nás donúti skočiť z okna.
"Človek má v sebe zabudované sebazáchovné prostriedky, ktoré by mu takú vec nedovolili urobiť. Hypnóza je totiž zvláštny stav pozornosti, zúženého vedomia. Nie je to ale tak, že by človek zrazu zmenil svoje životné hodnoty a povedal si napríklad, že na svete nemá zmysel byť, "dodáva Hana Neudertová.
Krehké hranice
Hypnoterapia a placebo efekt k sebe majú veľmi blízko. Oboje môžu vyvolať žiaduce efekty, ako je utlmenie bolesti, relaxáciu alebo zmenu fyziologických funkcií, alebo naopak, môžu ovplyvniť pacienta negatívne. Hranica medzi pomocou a poškodením je krehká.
"V liečení máme lekára a liečiteľa, pri hypnóze zase hyponotizéra a hypnoterapeuta. Je to rovnaký model. Liečitelia sľubujú a ponúkajú nádej, lekári postupujú racionálne, podľa faktov a štatistík, ale prichádzajú o dôležitú hybnú silu v pacientovi, ktorá napomáha k uzdraveniu. Každý totiž potrebuje počuť slová nádeje, aby mohol naštartovať samoliečebné mechanizmy, ktoré v tele má, "uzatvára Hana Neudertová.
