Vanesska, čo ťa naučilo nakrúcanie?
Naučila som sa hlavne trpezlivosti. A tiež tým, že som musela komunikovať s mnohými ľuďmi, som si uvedomila, že sa mi tak pracuje lepšie ako samej. Ľudia pomáhajú, a to je príjemný pocit. Filmovačka nie je taká ľahká, ako to vyzerá, je to veľká makačka. V tomto sa môj pohľad na filmy zmenil. Musela som robiť veci, ktoré som nechcela, ale musela som, lebo bez nich by to nešlo. Napríklad bolo veľmi nepríjemné, keď po mne liezli mravce, alebo scény v chatke, tam to vyzeralo dosť nechutne. Najťažšie sú opakovania scén dookola, až kým to nie je perfektné. Niekedy sme jeden záber opakovali aj štyridsaťkrát, aby to bolo dokonalé.
Čítala si knihu Piata loď alebo scenár?
Knihu som ešte nečítala, ale chcem si ju prečítať. Vraj je ten film trochu iný, tak som zvedavá. Scenár som čítala, vždy tú časť, čo som potrebovala. Iveta (režisérka) mi pomáhala, ako by to malo byť.
Vieš, o čom je film Piata loď?
Film je aj o tom, že si ma mama nevšímala, musela som byť samostatný človek, jej to bolo v podstate jedno a to nebolo pre mňa veľmi dobré. Mala som tam malé bábätká, a pri nich som zistila, aké je to ťažké, vychovávať malé dieťa, keď aj ja som vlastne malá.
Prečo je dôležité, aby si mamy všímali svoje deti?
Lebo je to iné, keď máte mamu, ktorá s vami trávi veľa času; je to iné, ako keď ste doma zavretá sama a neviete, kde je mama. Hocičo sa vám môže stať. Jarka je v príbehu filmu veľmi odvážna. Keď vezme bábätká, že sa o ne postará – to je jeden z najsilnejších momentov.
Ako si ty vnímala túto situáciu?
Ona chcela tie deti zachrániť, nechcela, aby zomreli. Bola milá. Chcela byť ako jej mama, ale lepšia. Lebo jej mama nebola dobrá. Mala ju však rada a bolo od nej pekné, že chcela byť ako ona.
Vieš, aké sú hodnoty života?
Každý človek má iné hodnoty. Pre mňa sú rodinné vzťahy top, lebo keď si pokazím vzťahy so svojou rodinou, tak nedopadnem v živote dobre. Takže rodina. A mať dobrých kamarátov. Kamarát je ten, kto pomôže a nevykašle sa na vás.
Myslíš, že film vie ľudí v niečom poučiť?
Ako ktorých. Ale väčšina ľudí by si to mohla zobrať k srdcu a pochopiť, aké je to žiť inak.
