Organizovanie svadieb sa nedá len tak vyštudovať. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Vždy som inklinovala k dizajnu, móde, reklame a k štýlu. Nevedela som si seba predstaviť v banke. Preto ma to po štúdiu na ekonomickej univerzite prirodzene odrazilo do reklamnej agentúry, čo bola práca, ktorá ma veľmi bavila, lebo bola kreatívna, živá, rôznorodá. Ale po čase som si uvedomila, že reklama je hltač času, robila som od rána do noci. Začala som túžiť po niečom vlastnom. Hľadali sme s kamarátkou dieru na trhu a v tom období, pred jedenástimi rokmi, svadobné agentúry na Slovensku iba začínali, evidovali sme dve, a tak sme si povedali, poďme to vyskúšať. Rozbeh bol pomalší, lebo ľudia sa na začiatku báli, predstavovali si, že svadba na kľúč je niečo nedosiahnuteľné a zbytočne drahé. Až postupne pochopili, že nie je ľahké zorganizovať svadbu a že svadba je akcia ako každá iná.
Sedíme vo vašej kancelárii, obklopení vzorkami stúh a oznámení od výmyslu sveta. Čo je okrem štýlu vo vašom biznise kľúčové?
Organizátor svadieb musí mať rád ľudí, komunikovať s nimi, musí sa rýchlo odosobniť a musí mať štýl. Inak nedokážete robiť krásne veci. Aj ja, aj dievčatá, s ktorými pracujem, keď máme koncept svadby, hľadáme inšpirácie cez Pinterest, internet a časopisy, jednoducho baví nás to a ideme do detailov, aby bolo všetko krásne a tešíme sa už z procesu príprav, nielen z výsledku. Musíte byť detailista a musíte ku všetkému pristupovať s láskou. Kľúčový je poriadok, pretože každej svadbe predchádzajú dlhé hodiny za počítačom, kalkulácie, rozpočty, opravy rozpočtov, zapracúvanie zmien. Ľudia často nevidia, že v agentúre do jednej v noci sedíme za počítačom a spracúvame ponuku po tom, čo sme mali príjemné dvojhodinové stretnutie, na ktorom klient riešil koho na svadbu pozve a koho nepozve, lebo si myslel, že máme len jeho a pritom máme rozpracovaným ďalších dvadsať projektov. Každý víkend máme ďalšiu svadbu, pričom pred každou treba mať presne dohodnuté, kto a kedy vám ktorú svadbu príde montovať, kto a kedy ju bude demontovať a do toho treba nabaliť všetky veci, aby bolo pripravené všetko od sviečok, cez stuhy po návliečky, ktoré musia byť čisté a vyžehlené. Okolo každej svadby je neskutočne veľa procesov, ktoré bežne svadobčan nevidí.
Dokážu vás ešte po tých rokoch nevesty šokovať?
Bežne. A nielen nevesty. Napríklad sme zháňali helikoptéru, ktorá by priviezla ženícha k obradu. Mali sme nevestu, ktorá každý týždeň poslala novú fotku, ako by si predstavovala svoje fotenie. A tak sme hľadali starú loďku, staré kufre – väčší a menší, vinárske doplnky ako sudy a veľké karafy a podobne. Iná nevesta zase mala záujem okrem babysittingu aj o dogsitting – čiže o celodennú opateru jej psa. Minulý rok sme robili elegantnú výzdobu na hrade, do ktorej chcel ženích zakomponovať živé rybičky vo vysokých štíhlych vázach. Aj sme sa báli, či to prežijú, ale dopredu sme si to vyskúšali a zvládli to bez ujmy. Iní klienti chceli na hostine podávať cukrovú vatu.
Každá svadba musí byť zážitkom. Na ktorú však nikdy nezabudnete?
Každý rok príde jedna svadba, ktorá je špeciálna. Vybláznili sme sa pri tematických svadbách s pávmi alebo v morskom štýle. Rada však spomínam na časy, keď sme robili prvé luxusnejšie svadby, kde sme všetko ladili do jedného farebného odtieňa. Dnes sa to už robí bežne, ale pred desiatimi rokmi to bola výzva. Podväzok nevesty musel farebne sedieť s tlačovinami, s vankúšikom, s mašľami na stoličkách, aj s motýlikmi, ktoré sa vypúšťali. Všetko muselo byť v jednom a tom istom modrom odtieni. Keď však prišli hortenzie o odtieň bledšie, než bola naša základná modrá, tak sme ich museli vrátiť a vymeniť. To sú tie momenty, kedy si uvedomíte, že táto práca nie je „sranda“.
Niečo, čo vás prekvapilo?
Minulý rok sme organizovali svadbu, na ktorej sa komplikovalo všetko od začiatku. Slovenka si brala Taliana a ako prvé sme riešili komplikácie s papiermi a ich overeniami u nás. To bolo O. K., to sa vybavilo, no lavína sa spustila po tom. Dva týždne pred svadbou vyhorelo v Ríme letisko a fungovalo iba na 30 %, všetky lety sa rušili a presúvali, preto svadobčania nevedeli, či vôbec priletia na svadbu. V deň svadby v našej inak pokojnej Bratislave prebiehala asi najväčšia demonštrácia, akú si za posledné obdobie pamätám. Bolo kompletne uzatvorené mesto a hostia mali problém s prepravou. Poslali sme z agentúry dvoch ľudí pre tortu do cukrárne, s ktorou pravidelne a bezproblémovo spolupracujeme, no ako schválne, tentoraz mali viac objednávok a omylom poslali tortu pre iného zákazníka. Vtipná situácia, keď prišiel ženích z inej svadby za nami na Hrad pre svoju vlastnú tortu a doviezol nám tú našu. Naši mladomanželia Hanka a Fabrizio sa mali pôvodne fotiť doobeda v okolí Hradu, no tam prebiehal mestský cyklozjazd a objavili sa tam aj demonštranti, ktorí okolo seba hádzali svetlice. Kvôli tomu uzatvorili Hrad a svadobčania sa nemali ako dostať na hostinu do hradnej reštaurácie. Našťastie sme s vedením Hradu vybavili koridor a dostali všetkých dnu. A aby toho nebolo málo, počas obradu sa spustil hrozný lejak. Hoci sme mysleli aj na plán B a obrad prebiehal na terase v stane, nápor dažďa bol obrovský a nakoniec sme obrad dokončili v skrátenej verzii. To boli momenty, keď sa za jazdy menilo úplne všetko a v neuveriteľnom strese. Mali sme naplánovaný koktail, gratulácie, fotenie a večeru do hodiny a pol. No v tej chvíli treba konať flexibilne, aby si nikto nič nevšimol. Inak, tento pár je stále spolu.
Čo chcú všetky nevesty bez rozdielu?
Dokonalú svadbu. V každých očiach to znamená niečo iné, niekto si potrpí na výzdobu, niekto na program a zábavu, niekto na catering, ale každý chce mať tú svoju svadbu stopercentnú. Preto už v dnešnej dobe pri hostinách od cca 40 hostí viac najímajú svadobného koordinátora, alebo ak nie toho, aspoň niekoho zo známych poveria, aby mal ten deň pod palcom. Nie je nič príjemnejšie ako si svoj deň užiť a starosti hodiť na plecia niekoho iného, kto sa stará o to, aby boli všetci spokojní.
Koľko ľudí pracuje na jednej svadbe?
Štandard svadby, ktorú najčastejšie robíme pre 70 až 80 ľudí, zabezpečuje hlavný manažér – koordinátor, plus dvaja brigádnici, ktorí mu pomáhajú s prípravou a to je práca na celý víkend. Piatok je deň chystania, balenia inventáru, leštenia a podobne. V sobotu pracujeme priamo na mieste svadby, ktorú koordinujeme až do polnoci. V nedeľu demontujeme a vtedy sa musíme prispôsobiť podmienkam. V hoteloch mávajú ráno raňajky, takže musíme zohnať ľudí, ktorí nabehnú o štvrtej ráno baliť veci. A keď ide o benevolentnejšiu, prenajatú sálu, kde v nedeľu nemajú nič, tak sa tešíme, že máme voľno a začíname až ráno.
Kedy ste mali naposledy voľný víkend?
Od jari do jesene, keď ľudia chodia najviac von, užívajú si výlety a pikniky, my pracujeme každý víkend, ale od jesene do jari máme voľno. Vtedy sa iba plánujú sa svadby, ktoré budú v ďalšej sezóne. Samozrejme, aj v zime máme zopár svadieb, kedy je tehotná nevesta, alebo sa pár chce výnimočne vziať skôr, no každý väčšinou preferuje svadbu so slniečkom a peknú letnú párty. Preto si v zime vieme spraviť voľno. Ja v zime pravidelne utekám aj na mesiac k moru.
Najdôležitejšia otázka na záver. Aká bola vaša svadba?
Parádna. Rada na ňu spomínam. Hlavne preto, že som si ju naplno užila. Možno by niekto čakal, že som profesionálne poznačená a budem na vlastnej svadbe riešiť každý detail a neuvoľním sa, ale opak bol pravdou. Mali sme veľkú svadbu. Na hostine na lodi bolo 80 hostí a potom prišlo ešte minimálne 50 kamarátov. Veľa z nich je z hudobnej brandže. Najskôr dali šancu môjmu dídžejovi, ale potom od neskorých nočných hodín sa to zmenilo na veľký žúr, kde sa striedali pri nástrojoch hudobníci z rôznych kapiel, všetci tancovali, spievali a zabávali sa do ranných hodín. A tak to má byť.