Jedlo od pradávna považujeme za druh odmeny či prostriedku na dosiahnutie spokojnosti a príjemných pocitov. Slávnostný obed patrí k oslavám promócií a rôznych životných jubileí, romantická večera je súčasťou rande, kúsok čokolády si dávame na ukludnenie, keď nás naštve šéf a podobne, píše idnes.cz.
Každý z nás sa niekedy preje a je to celkom normálne. Pre niektorých je však jedlo nielen súčasťou ich života, ale jeho stredobodom. "Záchvatové prejedanie je charakterizované tým, že postihnutý neustále premýšľa o jedle, dokonca aj vtedy, keď nemá hlad, jedlo je pre neho radosťou a odmenou, rieši ním zlé aj dobré správy, nudu či osamelosť, "vysvetľuje Dana Dufková, psychiatrička.
Je jedno, čo jeme, chute nerozhodujú. Nezáleží na tom, že už sme dávno sýti, hlad nehrá žiadnu rolu. "Chorý požíva veľké dávky jedla, hltá a končí až vtedy, keď je mu naozaj zle. Nekontrolované prejedanie patrí medzi poruchy príjmu potravy, nočné prejedanie medzi poruchy spánku, "upresňuje lekárka.
Problém: Jedlo milujeme aj neznášame
Keď je po všetkom, prídu výčitky - zase sme to nezvládli. Máme pocit, že sme sklamali, pretože si nedokážeme poradiť ani s niečím takým, ako je jedlo. Toľko sa hanbíme, že svoje psychické ochorenie tajíme pred ostatnými, a tým odďaľujeme svoju šancu na vyliečenie. Niekedy sa to pokúšame riešiť sami, napríklad veľmi prísnymi diétami. Celé týždne sa môžeme obmedzovať v jedle, kontrolovať jeho množstvo, počítať kalórie - a potom zrazu zlom, po ktorom nasleduje opäť obdobie neriadeného prejedania.
Nie je výnimkou, že sa obe obdobia vystriedajú aj počas jedného jediného dňa. Ráno si pripravíme ľahké raňajky, na obed nezostane čas a večer po príchode domov vybielime špajzu. A druhý deň je úplne rovnaký.
"Záchvatové prejedanie sa síce môže vyskytovať aj samostatne, väčšinou však v anamnéze postihnutého zistíme obdobie masívneho držania diét alebo dokonca aj anorektické obdobie. Taktiež sa môže vyskytovať aj u iných duševných porúch (úzkostné stavy, depresie), pri hormonálnych poruchách alebo vplyvom niektorých liekov, "vysvetľuje doktorka Dufková.
Poruchami príjmu potravy, teda aj záchvatovým prejedaním, trpia najčastejšie dospievajúce dievčatá. Môže za to nezmyselný fenomén štíhlosti, kvôli ktorému mladí ľudia podliehajú neuveriteľným dietám. Práve tie ale môžu odštartovať prejedanie. Prispieva k nemu však aj sedavý spôsob života a rozšírený zvyk vziať si k počítaču nejakú tú dobrotu, aby sme si tú prácu trochu spríjemnili. Jedlom riešime aj neúspechy či pocity osamelosti.
Výhra: Priznať si, že to nerobíme dobre
Prvým krokom k úspešnej liečbe je priznať si, že s nami nie je niečo v poriadku. V takom prípade spravidla stačí ambulantná liečba - najlepšie v starostlivosti psychiatra. V závažnejších prípadoch s výraznou stratou hmotnosti je však nutná hospitalizácia, kde odborníci dohliadnu na zvýšenie energetického príjmu a pomôžu nám so základným zvládnutím psychického stresu. Tým to však nekončí.
Je potrebné, aby sme si spoločne s lekármi a ďalšími odborníkmi, ako sú napríklad nutriční terapeuti, stanovili nový stravovací režim s cieľom postupného zvyšovania hmotnosti. Neoddeliteľnou súčasťou liečby je psychoterapia, ktorá môže mať individuálnu, skupinovú či rodinnú formu.
Vyliečenie žiada disciplínu
Určite každého napadne: Keď sa budem liečiť, zbavím sa toho problému raz a navždy?
Lekárka Dufková na to odpovedá: "Recidívy hrozia prakticky stále, obzvlášť u ľudí so sklonom k obezite. Tí by sa teda mali vyhýbať stresovým situáciám, voľný čas vyplniť vhodnými aktivitami a neprepadnúť pocitom osamelosti. "
Podobný článok o tom, ako sa mladá vlogerka priznala k anorexii si môžete prečítať tu.