Hlavne tí, ktorých deti sú už školopovinné, sa snažia s nimi aspoň trochu opakovať, to čo už sa naučili. "Cez prázdniny syna nútim trošku čítať, pretože majú prečítať aspoň jednu knihu, a chcem, aby si opakoval matematiku a slovenčinu. Stačí raz týždenne pol hodina, "potvrdzuje mamička školáka Jana Strádalová.
Psychológovia odporúčajú, aby najneskôr koncom augusta rodičia opäť svojich školákov viedli k pravidelnému režimu, to znamená postupne približovať odchod do postele a ranný budíček k tomu, ako to bude od septembra pravidlom. Niektorým rodičom sa darí urobiť deťom z prípravy na školu i zábavu. "Ideme s chlapcami spoločne nakúpiť všetky pomôcky, ktoré majú mať. Sami si vyberú, čo sa im páči, "hovorí Hana Šimmerová pre lidovky.cz.
Niekto zvládne tri krúžky, iným stačí družina
Najviac sa už tradične do školy tešia prváci, ktorým sa otvára úplne nový svet. Aj u nich ale môže prvotné nadšenie rýchlo opadnúť, pretože si uvedomia, že sa už nebudú môcť toľko hrať ako v materskej škole.
Psychológovia však rodičom radia, aby hneď neprepadali panike, ak si dieťa zvyká dlhšie. Netreba sa hneď báť, že keď začne mať potomok v škole problémy, trpí niektorou z porúch, o ktorých sa v posledných rokoch často hovorí.
Pre každé dieťa je nástup do školy veľkou zmenou a každé sa s ním vyrovnáva trochu inak. V tejto súvislosti je potrebné dobu adaptácie posudzovať individuálne, vždy je potrebné zohľadniť, aké vážne problémy dieťa má, "upozorňuje riaditeľka špeciálneho pedagogického centra pri Národnom ústave pre autizmus Věra Čadilová. "V tomto ohľade môže významnú úlohu zohrať učiteľ, ktorý je s dieťaťom v kontakte každý deň, môže vyskúšať rôzne formy a metódy práce, reagovať na psychické a emočné rozpoloženie dieťaťa a jeho problémy postupne minimalizovať." Dnešná spoločnosť vyžaduje, aby rodičia cielene rozvíjali všetky vlohy svojich detí. Rodičia sa navyše cítia lepšie, keď vedia, kde ich ratolesť je a čo práve robí, preto ich hlásia hneď do niekoľkých krúžkov. Často to tak je už v materskej škole a aj s nástupom školskej dochádzky mienia v nastolenom tempe pokračovať.
"S touto ambíciou však evolúcia nepočítala, a teda k tomu nie je nervový systém dieťaťa prispôsobený. Aj keď je krúžok obľúbenou činnosťou dieťaťa, stále ide o činnosť riadenú, nie spontánnu. A v riadených činnostiach, hoci aj zábavných, je dieťa od rána až do popoludnia, "varuje psychologička Renata Gregorová. "To je obrovská záťaž pre mozog. Ten si potrebuje oddýchnuť práve pri spontánnej hre, ktorá je nesmierne dôležitá pre rozvoj fantázie a kreativity. Dieťa putujúce z krúžku do krúžku o svoju fantáziu skôr prichádza. "Nikto však nedokáže dať jednoduchú odpoveď, koľko krúžkov je až príliš.
"Čo dieťa, to originál. Jedno môže mať jeden krúžok týždenne, iné tri. Ide hlavne o to, aby vo výsledku nebolo preťažené, malo priestor a pokoj na školskú prípravu, priestor pre seba na svoje hranie a z krúžku malo radosť. U prváčikov aj druhákov by sme mali mať na pamäti, že ten najlepší krúžok či družina nenahradí rodinné spolunažívanie, "radí Gregorová.
Pozor na nevhodné kritizovanie
Ak sa dieťa po prázdninách do školy neteší, dosť často to nie je kvôli problémom s prospechom, ale kvôli konfliktom v kolektíve. Veľmi zásadná je téma šikanovania. Rodičia si ju často spájajú s tým, že deti porovnávajú, aké kto má oblečenie, prípadne telefón. A nielen tí, ktorí si nemôžu dovoliť svoje deti obliekať do značkového oblečenia a zabezpečovať najnovšie modely smartfónov, navrhujú zaviesť školské uniformy.
Nemyslím si, že by školské uniformy zo škôl šikanovanie odstránili. Dôvody, pre ktoré je nejaké dieťa šikanované, sú veľmi rôznorodé. Deti sa stávajú terčom šikanovania aj napríklad pre svoj vzhľad, školský prospech, svoje zručnosti, správanie, "hovorí Kateřina Lišková z Linky bezpečia. "Agresori sa spravidla zameriavajú na niekoho, kto nejakým spôsobom vybočuje zo skupiny – častokrát sú to aj žiaci s výborným prospechom, inokedy zase tí, ktorí majú od rodičov dosť peňazí. Dôležitejším faktorom, než je jednotná uniforma či nejaké obmedzenia, sa javí schopnosť učiteľa včas zachytiť varovné signály, pracovať s triedou ako s celkom, priznať si ťažkosti, prizvať si odborníkov. "
Vlaňajší školský rok názorne ukázal, že šikanovanie sa netýka len žiakov, ale môžu jej byť vystavení aj učitelia. Nie je taká častá ako medzi samotnými spolužiakmi, varovaním však je, že základ pre ňu pripravujú samotní rodičia, hoci niekedy nevedomky. "Na znehodnotenie štatútu pedagóga a jeho autority sa podieľajú veľkou mierou práve rodičia. Ak dieťa doma počuje, ako sa rodičia o učiteľovi vyjadrujú hanlivo, ba až vulgárne, prirodzene preberajú ich postoj a učiteľa nerešpektujú. V takýchto rodinách sa deti učia neúcte a nesú si do života nie príliš dobrú výbavu, ktorou je problém s autoritami. Rozumní rodičia diskutujú o učiteľovi bez prítomnosti detských uší. Nie vždy je realita taká, ako si ju deti vykreslia, a ak v určitej situácii nie sme prítomní, nepatrí nám právo ju hodnotiť, "podotýka psychologička Renáta Gregorová.
Dohadovanie s deťmi o škole ale logicky zahŕňa aj učiteľov a také diskusie sú pre rodinu dôležité. "S deťmi by sme mali viesť rozhovory v tom duchu, že pedagóg je odborník, ktorý vie, čo a prečo to tak robí. Užitočné pre život je vedieť tiež pripustiť, že pedagóg je len človek a môže sa pomýliť, či urobiť chybu, rovnako ako my. Dôležité je, aby sme si ju vedeli priznať a mal by to vedieť aj pedagóg, "uzatvára Gregorová.
