pexels.com
StoryEditor

21 vecí, ktoré by ste nemali hovoriť svojmu dieťaťu

31.08.2017, 17:00
Životný štýl
Niektoré bežné frázy - pozitívne aj negatívne – ktoré používate pri „vyjednávaní“ so svojimi deťmi môžu mať trvalý vplyv na ich vývoj. Pozor na to, čo hovoríte. Pokúste sa vymazať tieto frázy zo svojho slovníka.

1. „Písomku si napísal výborne, ale prečo nemôžeš písať takto po celý čas?“
Keď poviete kompliment vášmu dieťaťu, no však v zapätí nasleduje „ALE“ zdôrazňuje to skôr niečo negatívne ako pozitívne. Stráca tak motiváciu.

2. „Privádzaš ma k šialenstvu.“
Jedna z vecí, ktoré si rodičia musia udržať je ostať v kľude, nech sa deje, čo sa deje. S odstupom času to väčšinou ľutujete, keď ste boli nervózni alebo frustrovaní. Mali by ste byť príkladom pre vaše deti, pretože aj od nich vyžadujete, aby sa tak správali.

3. „Nejedz to, budeš tučná.“
Ak chcete, aby vaše deti zdravo jedli, fokusujte sa skôr na výhody alebo na lahodnú chuť zdravého jedla, nie na negatívne komentáre o váhe dieťaťa. To u nich vyvoláva len strach a znižuje sa im sebavedomie.

4. „Som príliš tučná, musím držať diétu.“
Máte zlý deň, možno sa cítite škaredá, tučná, ale vaše dieťa vidí tu najkrajšiu a najúžasnejšiu osobu a chce vyrásť a byť ako vy. Takže, keď kritizujete svoje telo, nie len, že im nie ste príkladom, ale deti tak učíte, aby sa cítili rovnako v ich tele.

5. „Keď som bola mladá som fajčila/brala drogy.“
Touto vetou, len povoľujete vašim deťom, aby mali rovnakú skúsenosť ako vy.

6. „Hlavne teraz mi tu nerev.“
Je veľmi dôležité, aby deti neskrývali svoje emócie a preto im dovoľte si poplakať. Potrebujú vedieť, že je to v poriadku-cítiť sa šťastne, smutno, nahnevano. Mimochodom nikdy nepovieme dospelému človeku, aby prestal plakať, tak prečo to kážeme našim deťom?

7. „Bude to fajn.“
Čo môže vyzerať ako maličkosť pre vás – zlomená pastelka, stratená hračka – môže byť veľká vec pre vaše dieťa. Je jednoduché to hodiť za hlavu, ale mali by ste to brať vážne.

 8. „Ty si taký lenivý.“
Deti nie sú lenivé. Rodičia s týmto vyhlásením napádajú detské sebavedomie a pocit vlastnej hodnoty. A priznajme si to, nikto z nás nebol motivovaný viac, keď ho nazývali lenivým.

9. „Ponáhľaj sa a buď pripravený.“
Tento výraz je typický vo väčšine domácností, ale zvyčajne nič nezrýchli, naopak deti sú viac v strese.

10. „Prečo ti musím všetko opakovať 100 krát?“
Ak máte donekonečna opakovať to isté, potom budete musieť prehodnotiť svoju komunikačnú stratégiu. Deti majú veľmi selektívne počúvanie. Namiesto toho sa skúste opýtať otvorené otázky a dostať sa tak ku koreňu veci.

11. „Nebuď ako malý.“
Nemôžete očakávať, že deti sa budú správať ako dospelí, pretože nimi nie sú. Ak má dieťa správanie, ktoré sa zdá byť detinské, pozrite sa na situáciu. Často sa vracajú k starému správaniu, keď sú nervózne, majú úzkosť alebo strach. Namiesto toho, aby ste ich zahanbili, počúvajte ich pocity.

12. „Prestaň byť otravný a sebecký .“
Je to bolestivé, pretože sa dieťa učí popierať svoje potreby a vlastné ja, ktoré väčšina ľudí stráca v detstve a snažia sa ho potom nájsť počas celého svojho života. Tu nastáva to, že rodičia sa snažia dieťa napasovať do ich potrieb, nie do potrieb dieťaťa.

 13. „Som z teba sklamaná.“
Tieto slová sú často hovorené deťom práve vtedy, keď už sa aj samé cítia zle. Snažia sa byť zodpovedné za svoje sklamanie a vy im iba stupňujete ich bolesť.

14. „Hanbím sa za teba“.
Hanba je výraz, ktorý mladšie deti nevedia ešte pochopiť. Keď im poviete, že by sa mali hanbiť, všetko, čo si s tým spájajú je, že mama alebo otec sú naštvaní na nich a oni nevedia prečo.

15. „Bože, si ako tvoj otec.“
Bolo by to fajn, ak by po tejto vete nasledovalo niečo pozitívne, ale príliš často sa to hovorí práve vtedy, keď dieťa vykazuje negatívne správanie jedného z rodičov. Nie len že je to dieťa odmietnuté, ale ešte ho aj nútite si vybrať medzi vami rodičmi.

 16. „Presne som ti to hovorila.“
Vychvaľovanie o tom, čo vieme ešte nikdy užitočné pre deti nebolo. Poučia sa z vlastných chýb, rovnako ako my.

17. „Viem, že si nechcel udrieť svoju sestru.“
Ale áno, chcel. Keď sme nahnevaní tak, že udrieme osobu, sme nahnevaní a je to inštinktívna reakcia, kedy sa môžeme v danom okamihu cítiť lepšie. Ako rodičia musíte deti naučiť schopnosť regulovať ich reakcie a vysporiadať sa so silnými emóciami produktívnejším spôsobom, a zároveň ich učiť, že tieto pocity sú skutočné.

18. „Prajem si, aby si bol ako Patrik.“
Každé dieťa má silné stránky, ktoré sú pre neho jedinečné. Deti by nemali byť porovnávané s ostatnými, ale treba im pripomenúť, že ich rozdiely sú len súčasťou ľudského bytia.

19. „Prečo nemôžeš byť ako tvoja sestra?“
Toto je potenciálne veľmi deštruktívne a často tým odcudzujete vaše dieťa pred jeho súrodencami. Rodičia musia uznať a prijať myšlienku, že každé dieťa vo svojom rodinnom kruhu je odlišné, aj keď žijú rovnakým spôsobom a v rovnakom prostredí.

20. „Ty toto nemôžeš robiť.“
Keď poviete deťom, že nemôžu niečo robiť, vnímajú to ako by ste im neverili alebo si myslia, že nie sú rovnako dobré ako ostatné. Ale každé dieťa potrebuje vedieť, že ho rodičia milujú a dôverujú mu. Mali by ste sa pozerať na to, čo vaše deti môžu robiť, nie to, čo nemôžu.

21. „Mamičky neplačú, všetko je ok.“
Môžete si myslieť, že tým, že predstierate šťastné tváre, chránite vaše dieťa. Ale mýlite sa, deti dokážu vidieť cez masku, a to ich ešte viac straší. Skrývanie negatívnych emócií a predstieranie tých pozitívnych nielen, že sa cítite horšie vo vnútri, ale narúša to váš vzťah s vaším dieťaťom. Nemusíte im povedať všetko, čo je zlé, ale ukážte im, že je to v poriadku, aby sa cítili rovnako.

Elementy ženy: Štylistka Zuzana Kanisová

menuLevel = 2, menuRoute = magazin/zivotny-styl, menuAlias = zivotny-styl, menuRouteLevel0 = magazin, homepage = false
22. november 2024 11:26