Britská študentka londýnskej univerzity Central Saint Martins prepája módu a umenie s otázkou, čo je ešte v oboch odvetviach únosné. Práca nazvaná Pure human prekračuje hranice kontroverzie podobne, ako sa to v 90. rokoch podarilo Damienovi Hirst, keď vystavil vo formaldehyde naloženého žraloka či rez gravidnej kravy, ako píšu lidovky.cz.
Zdá sa, že Gorjancovej ide o niečo iné, hoci svojou prácou podnietila ľudí k zamysleniu, kam až sme ochotní zájsť v honbe za pokrokom, v rámci ktorého etika mnohokrát zaostáva za krkolomným tempom vývoja nových technológií.
"Módu som si vybrala predovšetkým kvôli svojej vášni pre kresbu a objavovanie ľudského tela. Zistila som, že skúmanie anatómie a použitie ľudského tela v rozličných kontextoch dokáže zmeniť naše vnímanie tela," píše na serveri Behance, ktoré prezentuje portfólia najrôznejších mladých umelcov a dizajnérov. "Móda bola odvetvím dizajnu, ktorá mi umožnila vyvinúť koncept, ktorý pretvára známe produkty a posúva hranice luxusu."
Dnes už existujú legálne spôsoby, ako získať ľudskú kožu na umelecké účely. Namiesto sťahovania z ľudí môžete vypestovať ľudskú epidermis v laboratóriu. Ale bude výsledné umenia menej úchylné? Túto otázku si v britskom denníku The Guardian položil umelecký kritik Jonathan Jones.
"Myšlienka tvorby umenia z ľudských tiel mi vadí - svojou sebestrednou degradáciou rešpektu voči inej ľudskej bytosti," píše Jones. V skorších dobách anatómie často balansovala na hrane etiky, či už jej prijatím verejnosti, alebo samotnou svojou podstatou prebúdzajúcou ako vedeckú a umeleckú tak obskurnú fascináciu. Staré zbierky sú plné najrôznejších vecí - orgánov, znetvorených tiel a bizarných výtvorov prírody.
Žijeme vo vnútri stroja z mäsa a kostí
"Umenie od dôb renesancie však spočívalo v oslave človeka a ľudskosti. Ako poznamenal fyzik Richard Feynman: renesanční umelci hovorili, že prvá vec, o ktorú by sa mal človek zaujímať, je zase človek," píše Jones.
Renesancia je pre rozvoj anatómie a záujmu o ľudské telo kľúčovým obdobím. Flámsky anatóm a chirurg Andreas Vesalius položil základ modernej anatómie svojím dielom De humani corporis Fabrica Libri septom, pri ktorého písaní vykonal niektoré z najvýznamnejších vedeckých pitiev vôbec. Tiež Leonardo da Vinci pitval ľudské telá, ale nikdy ho nenapadlo tieto telá vystaviť. Namiesto toho svoje objavy kreslil s detailnou presnosťou, z ktorej je poznať ako vedecká informácia, tak umelecké vášeň.
"Pre umelca je fascinácia ľudským telom prirodzená, pretože práve tu žijeme - vnútri stroja z mäsa a kostí. Ako Leonardo, tak Rembrandt povýšili našu telesnú existenciu na umenie. Ich vyobrazenie sveta ide až na dreň, ale nezneužíva ich," hovorí kritik.
Otázkou zostáva, kde sa umenie a jeho vnímanie začína preklápať do etického problému. Kde vôbec končí obraz a začína nenásytné odhaľovanie najvnútornejších tajomstiev ľudského tela, ktoré kedysi bolo živým jedincom. Je prípustné použiť človeka k výrobe vecí pre našu potechu? A prečo nie? Využívame koži iných živočíšnych druhov na uspokojenie našej túžby po vyššom sociálnom statuse, prečo teda "nerecyklovať" ľudskú kožu.
Danse macabre súčasnej módy
"Podozrievam Tinu Gorjancovú, že to vie," píše ďalej Jones. "Návrh Gorjancovej vypestovať McQueenovu kožu a zmeniť ju na materiál na kabelky znie ako vtip. Ako žart na adresu módy. Zároveň si však skutočne požiadala o patent. Žijeme na hrane science fiction. Kto vie, možno, že za desať rokov bude umenie z ľudskej kože na každom kroku," dodáva.
Vedci, ktorí sa vyjadrili k nápadu Gorjancovej hovoria, že teoreticky je to možné - hoci by bolo ťažké vyprodukovať dostatok McQueenovej kože na výrobu úplnej rady doplnkov.