Nepríjemnosťou na cestách môže byť práve nevoľnosť malého, ale aj väčšieho dieťaťa.
"Pri cestovnej nevoľnosti-kinetóze dochádza ku "zmäteniu" nášho mozgu. Ten dostáva rozporuplné informácie z očí a zo statokinetického čidla vestibulárneho aparátu, ktorý zodpovedá za udržanie našej rovnováhy. Ak sa s tým mozog nedokáže dostatočne vyrovnať, reaguje po svojom - najčastejšie nejakou obrannou reakciou - napr. vracaním, bolesťou hlavy, pocitom závratu či motaním hlavy," vysvetľuje doktor Ferdinand Poliak z Všeobecnej fakultnej nemocnice a 1. Lekárskej fakulty UK v Prahe.
"Problémom je predovšetkým rýchlosť, s akou k tejto zmene dochádza. Statokinetickému čidlu totiž chvíľku trvá, než sa na zmenu pripraví. Rovnako tak si horšie poradí s požiadavkami na rýchle zmeny v zmysle tam a späť - typicky v automobile opakované striedanie zákrut pravá/ľavá alebo prudké zrýchlenie a následná brzdenie. Typické sú v tomto ohľade serpentíny na cestách do horských stredísk. Aj tie sa ale dajú dobre zvládnuť, ak pôjdete plynule a naozaj veľa pomaly," hovorí doktor Poliak a dodáva, že každé dieťa sa s kinetózou vyrovnáva trochu inak. Celkovo ale platí, že deti sú k nevoľnosti z pohybu väčšinou náchylnejšie ako dospelí.
Miesto knižky pesnička
Pri kinetóze sa rozhodne neodporúča čítanie kníh alebo časopisov - nakoľko pri čítaní za jazdy sa koľkokrát urobí nevoľno aj ľuďom, ktorí inak v dopravných prostriedkoch problémy nemávajú. Rozhodne nie je od veci dieťa zabaviť, skúste ale nájsť iný spôsob ako čítanie (pokiaľ teda nezvládnete čítať vy a skrátiť tak deťom dlhú chvíľu rozprávkou).
Pri cestovaní autom sa vyvarujte prehliadaniu a čítaniu knižiek, ktoré u citlivých jedincov spoľahlivo spustia kinetózu. Lepšie je dopriať deťom pesničky či rozprávku, venovať sa slovným hrám či spoločnému pozorovaniu okolitej krajiny.
Oprášte preto svoje vedomosti v slovnom futbale, hrajte sa na hľadanie predmetov začínajúcich na určité písmená alebo určité farby, skúmajte poznávacie značky zahraničných vozňov alebo ich modely. Skvelým pomocníkom môže byť aj tablet alebo prenosný prehrávač DVD, rovnako ako rozprávky a pesničky na CD alebo mp3. Ak máte deti s veľkými vekovými rozdielmi, pribaľte každému z nich k prehrávaču tiež slúchadlá, aby nedochádzalo k hádkam o to, čo sa bude zrovna počúvať.
Pre malých neposedníkov nezabudnite aj na zábavu ako kartové alebo magnetické hry, veľa stolových hier sa dnes vyrába priamo vo variante vhodnom na cesty. Nečakajte ale, že môžete deti na zadnom sedadle nechať ich osudu - situáciu treba stále sledovať a tak trochu predvídať. Čím mladšie deti, tým častejšie.
"Najmä u menších detí preto nie je vhodné sa len pýtať, či niečo potrebujú. Nemajú totiž dobrý odhad. Naopak je žiaduce sa vyzbrojiť trpezlivosťou a doviesť ich k aktivitám, ktoré im cestovanie uľahčia. Čo tiež zaručene zaberie, sú atraktívne spoločenské hry, ktoré sú prispôsobené podmienkam cestovania," upresňuje detský psychológ Václav Mertin z Katedry psychológie FF UK.
Dobre načasujte jazdu
Ak je to možné a vodič s tým nemá problém, vydajte sa na cestu radšej v noci. Dieťa má väčšiu šancu zaspať, nebude ho trápiť ani slniečko v očiach a prípadné horúco. A pokiaľ to ide, dajte prednosť diaľniciam a rovným úsekom, aj keď vás to môže vyjsť drahšie. Ak máte v itinerári aj serpentíny, snažte sa v nich ísť čo najplynulejšie.
