Prvá štúdia bola vykonaná v pôrodniciach Vysočiny od októbra 2013 do septembra 2014 a zúčastnili sa dve tisícky rodičiek. Zber dát prebiehal v poslednom trimestri tehotenstva a následne počas popôrodného pobytu žien v pôrodnici, ako píše idnes.cz.
Predmetom výskumu Ley Takács z Katedry psychológie FF UK boli mimo iných otázok aj popôrodné poruchy nálady, ktoré sú stále zanedbávanou oblasťou. Prevenciu popôrodných nálad je podľa Takács venovaná len malá pozornosť a ženám, ktoré týmito poruchami trpia, sa často nedostáva zodpovedajúca pomôcť.
Baby blues
Najčastejšie sa matky po pôrode stretnú s tzv. Baby blues, odborne popôrodná subdepresia, ktorá sa prejavuje plačlivosťou, emocionálnou labilitou, precitlivenosťou, náladovosťou, podráždenosťou, pocitmi bezmocnosti, napätím a úzkosťou. Objavuje sa hodiny až dni po pôrode a spravidla do 10 dní spontánne vymizne bez závažnejších dôsledkov pre matku a dieťa. Ak dosiahne však vyššej intenzity, predstavuje významný rizikový faktor "veľkej" popôrodnej depresie, ktorá je naopak veľmi závažná.
Vyššie riziko intenzívnej popôrodnej subdeprese zistil výskum u prvorodičiek, ďalej u žien, ktoré podstúpili cisársky rez alebo vaginálnu extrakčnú operáciu, u žien úzkostných a rovnako u žien, ktoré mali počas tehotenstva vážne finančné problémy. Riziko rozvoja popôrodnej subdeprese neznižovala prítomnosť otca ani inej blízkej osoby pri pôrode.
Pomôže sebadôvera aj opora druhých
Ukázalo sa však, že u prvorodičiek riziko intenzívnej popôrodnej subdepresie znižuje niekoľko faktorov. Po prvé to bola všeobecne vyššia sebadôvera a tiež viera, že žena dobre zvládne svoju novú materskú úlohu. Ďalším faktorom bola komplikovanosť pôrodu (pôrod bez komplikácií znižuje riziko) a absencia väčšieho stresu počas tehotenstva. V skupine úzkostných žien znižovala podľa štúdie riziko intenzívnej popôrodnej subdepresie kontinuálna opora v priebehu pôrodu.
"U úzkostných žien možno riziko intenzívnej popôrodnej subdepresie znížiť prostredníctvom organizačných opatrení v rámci perinatálnej starostlivosti: úzkostné rodičky (a to najmä prvorodičky) by mali mať možnosť individuálnej podpory od osoby, ktorej dôverujú, a to po celú dobu pôrodu," poznamenávajú autori českého výskumu.
Nájdeme odpoveď v krvi?
Na rozvoj popôrodnej depresie sa zamerala aj nedávna americká štúdia, v ktorej vedci skúmali krv 66 žien v poslednom trimestri tehotenstva a na konci šestonedelia. Zaujímalo ich najmä množstvo hormónu oxytocínu, ktorý sa tiež prezýva hormón lásky, pretože sa v tele vyplavuje pri kontakte s milovanou osobou.
Štúdie sa zúčastnilo aj trinásť žien, ktoré sa stretávali s depresiou už pred otehotnením. Práve u nich sa potvrdilo, že čím vyššie mali hladiny oxytocínu v tehotenstve, tým vyššie bolo ich riziko popôrodnej depresie. Trápila ich nespavosť, úzkosť, bolesti hlavy a ďalších častí tela, zmena apetítu a pocity vyčerpania a smútku. Mnoho žien má zo svojho smútku (vo chvíli, keď by sa podľa všeobecnej mienky mali cítiť šťastne) navyše výčitky svedomia, čo komplikuje vyhľadanie odbornej pomoci.
Hoci išlo o relatívne malú štúdiu a je potrebné výsledky overiť na väčšej skupine žien, lekári už teraz dúfajú vo vyvinutí krvného testu na popôrodnú depresiu. Ak by sa im podarilo určiť v krvi biomarkery zvyšujúce riziko popôrodnej depresie, mohli by sa na ňu nastávajúce matky preventívne testovať podobne ako sa testujú kvôli tehotenskej cukrovke.
"Neliečená popôrodná depresia môže mať rozsiahle a dlhodobé následky, preto by možnosť určenia rizikových žien znamenala výbornú príležitosť na prevenciu," uviedla pre DailyMail autorka britskej štúdie profesorka Sueño Masseyová z Nortwestern University v Chicagu.