Kúsky z reťazcov sú lákavé, marketing premyslený a ceny takmer neodolateľné. Našli sme tri ženy, ktoré odolávajú a na módu sa pozerajú trochu inak, ako píše idnes.cz. Ich odpovede sú prinajmenšom inšpiratívne.
"Móda je pre mňa hra"
Ivana Závozdová, majiteľka butiku Studio Vintage
"Pre mňa je obliekanie hra, ktorá ma baví a spestruje mi život. Mám rada kvalitné, dobre ušité veci, ktoré ma niečím zaujmú a nestoja veľa," hovorí žena, ktorá zo svojho koníčku urobila zamestnanie, Studio Vintage na pražskom Žižkove vedie už druhý rok. Pre seba vraj zaujímavé kúsky objavuje hlavne v klasických second handoch, v šatníku má aj veci, ktoré si sama ušila či navrhla.
Majiteľku butiku s vintage oblečením v sebe nezaprie: "Samozrejme, vlastním aj pár pokladov zo starých čias, na ktorých ma fascinuje, čo pamätajú a čo so svojimi predchádzajúcimi majiteľmi prežili. A tiež pár kúskov od českých dizajnérov, hlavne tých mladých. Pre autorskú módu chodím do butiku Parazit alebo ju kupujem priamo od dizajnérov," hovorí Ivana.
Za hlavnú výhodu takzvanej "rýchlej módy" považuje to, že reťazce sprístupňujú módu a radosť z obliekania širokej verejnosti. "Ich mínusom je potom hlavne to, že v ľuďoch podnecujú potrebu neustále nakupovať veľa vecí, ktoré nepotrebujú. Rýchla spotreba vedie k plytvaniu, degradácii hodnôt i ľudskej práce a zaťažuje životné prostredie," myslí si.
Obchodné centrá ju nelákajú, ale úplne ortodoxne sa reťazcom nevyhýba. "Trebárs keď potrebujem džínsy, idem väčšinou do Zary. Tam ma občas niečo zaujme. Nedávno som si tam kúpila nevšedne strihaný top. Bol v zľave a stál iba 5 Eur! Kto chce doma obmedziť oblečenie z reťazcov na minimum, mal by si v nich podľa Ivany zaobstarať len základné kúsky: džínsy, čierne nohavice, bielu košeľu, kožené topánky. Zvyšok si ľahko zadovážite inde."
Tučné konto k tomu potrebovať nebudete. "Väčšinu vecí v sekáči zoženiete za pár Eur. Ušitie plesových šiat na mieru stojí často menej ako ich vypožičanie v požičovni a ešte podporíte lokálnu krajčírku alebo krajčíra. Snáď len autorská móda je drahšia, ale zase stačí si zaobstarať jeden dva kvalitné a nadčasové kúsky," vysvetľuje. "Hlavné je mať odvahu, fantáziu a nebáť sa kombinovať."
"Prestala som nakupovať"
Kamila Boudová, odborníčka na udržateľnú módu, lektorka na parížskej vysokej škole módneho obchodu MOD'SPE, zakladateľka projektu Moyo Workshop
"Mám v šatníku asi 35 kusov oblečenia. Nepočítam spodnú bielizeň, ale ani toho nemám veľa," zhŕňa Kamila. "Niečo mám zo skríň mojich rodičov a priateľa, niečo zo second handu, niečo z doby, kedy som ešte nakupovala v reťazcoch."
Niekoľko kúskov si pred časom kúpila u českých a slovenských návrhárov. "A potom mám veci, čo som našla. Zlaté sandále nechala v byte má predchodkyňa, koženú kabelku niekto, vyhodil na ulici v Paríži."
"Sme zvyknutí na to, že musíme mať na sebe každý deň niečo iné, dokonca na tom staviame svoju osobnosť, bojíme sa kritiky okolia za to, čo máme na sebe," opisuje. "Ja osobne nosím stále to isté dokola už vyše tri roky. Nikdy som nevyzerala lepšie a nedostala som viac poklôn týkajúcich sa môjho štýlu. Všetko v mojom šatníku sa dá kombinovať a môj osobný štýl mi dokonale sedí."
Namiesto nákupov oblečenia vraj teraz chodí radšej behať. "Naposledy som si v second handu kúpila kašmírový sveter za 70 centov. Momentálne najradšej nakupujem v kníhkupectve, investujem do toho, čo naozaj a trvalo zlepší môj život. To sú knihy, moja trénerka a podnikanie. Pred rokmi som niekde čítala, že pýcha z fyzického vlastníctva je pominuteľná. A je to tak."
Do obchodov s rýchlou módou už chodí maximálne robiť prieskum trhu. "Na prvý pohľad sa zdá, že rýchla a lacná móda priniesla štýl do širších radov obyvateľstva. Predtým bolo hneď na každom vidieť, či je šľachta, mešťan či dedinčan, dnes si môže pekné oblečenie zaobstarať takmer ktokoľvek. Lenže, pekné oblečenie často prezradí lacný materiál, z ktorého srší chudoba, aj keď ide o úplne nový kúsok. "
Spoločenský status si tak v reťazcoch vylepšíte len ťažko. "Navyše ľudia, ktorí často majú hlboko do vrecka, a preto siahnu po lacnej móde sa za pár týždňov musia do obchodu vrátiť a znovu utrácať," dodáva Kamila. "Rýchla móda sa rýchlo rozpadá, a to ani nehovorím o jej vplyve na planétu a na spoločnosť."
Skoncovať so spotrebnou módou podľa nej nie je ľahké, ale je to možné. Ide hlavne o silu vôle. "Zíde z očí, zíde z mysle. Prestaňte do obchodov chodiť, nečítajte módne časopisy. Je ťažké odolať pokušeniu, keď ho máte stále na očiach," varuje. "Ak ste ale presvedčení, že už do reťazcov chodiť nechcete, nájdete iné spôsoby, ako sa obliecť slušivo aj bez pravidelných nákupov."
"Vyjadrujem sa cez módu"
Magdaléna Urgelová, módna dizajnérka a študentka Ateliéru designu odevu a obuvi pražskej VŠUP
Pár kúskov z reťazcov doma má, ale: "Všetky sú zo sekáča. Avšak z toho klasického, nie z tých, čo sú momentálne v kurze. Tam už za výberom stoja ľudia, ktorí do neho vkladajú svoj vkus, a ten sa nemusí blížiť tomu môjmu," hovorí Magdaléna s úsmevom.
Fast fashion nepodporuje zámerne. "Ako dizajnérku a remeselníčku odevu ma neskutočne štve, kam sa móda a jej vnímanie dostali a za akých podmienok oblečenie vzniká. Vadí mi, ako spotrebná móda ovplyvňuje životy ľudí. Zaráža ma, ako sú kvôli nej ľudia rovnakí, bez názoru, bez vlastnej identity. Pritom by móda mala spoluvytvárať kultúru a mala by sa v nej prejavovať osobnosť aj osobitosť."
"Jediné, čo si ešte kúpim v klasickom obchode je spodná bielizeň, inak sa takému nakupovaniu snažím úplne vyhnúť," hovorí Magdaléna. "Moje oblečenie pochádza okrem mojich obľúbených second handov aj z vlastnej tvorby alebo od priateľov. Keď už si kupujem niečo nové, bývajú to drahé a kvalitné kúsky, napríklad kožené topánky."
Tým, čo by so spotrebným prístupom radi skoncovali alebo ho obmedzili, radí jednoducho: "Nekupujte to. Ide to aj s malým rozpočtom - a jednoducho! Premýšľajte nad tým, akí ste, čo potrebujete, čo vám pristane, v čom sa sami cítite pohodlne. Všetko zoženiete v sekáči. Čas od času potom môžete investovať do niečoho drahšieho od lokálnych dizajnérov, čo odráža kvalitu, názor, poctivé remeslo."