Zostáva už len pár mesiacov, preto je teraz ideálny čas prejsť si s dieťaťom jeho znalosti a prípadne s ním ešte nejaké zručnosti precvičiť a dohnať. Čítať a písať vedieť nemusí, dôležitejšie sú iné veci, ako píše idnes,cz.
U rodičov často panuje predstava, že ak sa dieťa ešte v predškolskom veku naučí čítať a počítať, stane sa z neho geniálny žiak a miláčik pani učiteľky. Mnohí si neuvedomujú, že pre predškolákov sú dôležitejšie iné zručnosti a bez nich budú školskú dochádzku absolvovať len s ťažkosťami.
Akí sú súčasní prváci?
Podľa niektorých pedagógov je úroveň vedomostí u prváčikov nižšia ako pred dvadsiatimi rokmi, podľa iných je naopak vyšša. Záleží totiž najmä na uhle pohľadu. "Staršie kantorky väčšinou vidia iba neznalosti svojich žiačikov a ich neposednosť, mladšie naopak často ocenia ich flexibilitu, schopnosť rýchlo uvažovať a tiež veľmi dôležitú schopnosť rýchlo nájsť to, čo potrebujú vedieť - čo je v dnešnej dobe presýtenej informáciami zručnosť v podstate kľúčová," zistila Jana Martincová.
Učiteľky v materských škôlkach aj pedagogičky prváčikov si tiež sťažujú na neznalosť klasických rozprávok a problém s udržaním pozornosti, predovšetkým, ak ide o čítanie. Najdôležitejšiu úlohu v tejto neznalosti hrajú rodičia a ich prístup k výchove. Ak sa deťom rodičia pravidelne venujú, čítajú im knižky, pripravujú im zážitky a rozvíjajú ich fantáziu, potom by dieťa v tomto smere nemalo mať problém. Čítanú rozprávku pred spaním večerníček v televízii nenahradí.
Čo by mal predškolák skutočne vedieť na zápise?
Dôležité je, aby budúci prváčik poznal svoje meno, priezvisko, prípadne dátum narodenia a adresu, kde býva. Mal by vedieť vyslovovať správne všetky hlásky, vytlieskať slabiky, určiť farby, spoznať číslice do 5, spoznať geometrické tvary, zaspievať pesničku či predniesť nejakú riekanku. Veľkým problémom je rozoznávanie prvej a poslednej hlásky v slove, to dnes niektoré deti podľa učiteliek nevedia.
Čo sa týka zručností, malo by dieťa vedieť namaľovať postavu, strihať nožnicami, lepiť lepidlom a držať správne ceruzku. Okrem nepozornosti potom deti oproti skorším ročníkom trápi tiež zlá slovná zásoba, vysoký výskyt logopedických porúch i nedostatočná manuálna zručnosť.
"Televízia a počítač vaše dieťa strihať či modelovať nenaučia," dodáva k poznatkom učiteliek na prvom stupni Jana Martincová.
Aké chyby robia rodičia?
Rozhodne nie je nutné doma dieťa trápiť s počítaním a písaním, okrem vyššie vymenovaných zručností sa všetko naučia v škole. Pozornosť ale venujte najmä zložitejším úlohám ako poznávanie hlások, na ktoré nemajú často učiteľky v škôlkach toľko času ani detské pozornosti.
"Skôr než čítať a písať by ste teda svoje dieťa mali pripravovať z hľadiska pravidelného režimu, manuálnych, sociálnych, vedomostných a pohybových schopností. Je dôležité neučiť deti nič, čím si sami nie ste istí, skôr ho učte istým návykom a pravidelnosti, ako je bezproblémové vstávanie a zaspávanie, učte ho denne pomáhať v domácnosti, pričom môže plniť aj rôzne praktické úlohy, vždy striedajte fyzické aktivity s duševnými. Strihajte, lepte, skrátka staňte sa pre svojho potomka kreatívnymi každý deň," odporúča Martincová, ktorá sa sama rovnakým spôsobom dostala k vytvoreniu knihy predškolskej prípravy. Spolu s kamarátkou pedagogičkou sa rozhodli pripraviť svoje deti na školský zápis, využitý materiál potom nechala zrevidovať ďalšími odborníkmi a vydala.
Čo prváci nevedia?
Jana Martincová sa pri príprave publikácie zamerala aj na to, na čo si najčastejšie sťažujú učitelia. Okrem zhoršenej výslovnosti a malej slovnej zásoby si občas sťažujú aj na málo bujnú predstavivosť detí - stavebnice sú zvyknuté stavať podľa návodov, ale vymyslieť si originálny dizajn im robí problém. Ďalšia výčitka potom smeruje na ich obratnosť - prváčik by mal zvládnuť kotrmelec a zaviazať si šnúrku.
"Niektoré z detí v prvej triede dokonca nikdy v živote nevideli švihadlo, majú problém s koordináciou pohybu pri plazení, chytaní lopty. S touto nešikovnosťou, nerozvinutou jemnou i hrubou motorikou ide potom ruka v ruke v škole problém s písaním," dodáva Martincová. Za samozrejmé potom učiteľky považujú základné hygienické návyky ako pravidelné umývanie rúk, že sa dieťa vie samostatne obliecť a stolovať a má základné znalosti z dopravy (kde a ako sa prechádza cesty).
Detský mozog môžete nabudiť na školu aj postupným pridávaním informácií o tom, ako plynie čas (dni, mesiace, ročné obdobie), ako sa líši život v meste a na dedine, môžete spoločne spoznávať rôzne zvieratá, rastliny, ovocie a zeleninu a pod. Zmyslom ale nie je dieťa zahltiť a školu mu už dopredu znechutiť, preto sa príprave venujte tak päť až desať minút denne, avšak pravidelne.
"Dôležitou pravdou, ktorá by mala motivovať všetkých rodičov k aktivite, zostáva, že pripravené dieťa má oveľa väčšiu šancu byť v prvej triede úspešné. Jeho úspech je potom pre neho následne veľkou motiváciou k pozitívnemu vzťahu ku školskej dochádzke a plneniu školských povinností," nabáda Martincová rodičov k príprave predškolákov.
