Prvé tri mesiace bábätko plače najviac. Keď je hladné, potrebuje prebaliť, ale tiež to môže byť z nudy, inokedy z frustrácie alebo z nových pocitov. Nevedia, čo znamenajú tie hlučné zvuky naokolo. Spočiatku matky nevedia dešifrovať, čo znamená plač dieťaťa. Nech je to čokoľvek väčšina matiek vezme dieťa na ruky a snaží sa ho utíšiť. Robí však správne?
Už v sedemdesiatych rokoch minulého storočia sa odporúčalo nechať ratolesti vyplakať. Brať ich do ruky bolo neprípustné. Takýto spôsob starostlivosti sa medzi mamičkami dokonca šíri ešte doteraz. Ak by ste vzali dieťa na ruky, rozmaznali by ste ho. Nemali by ste tak robiť zakaždým, keď zafňuká. Niektorí rodičia tak robia a nechajú svoje dieťa plakať samé v postieľke v izbe až dovtedy, kým vyčerpaním nezaspí.
Stres ako jed
Odborníci upozorňujú, že bábätká plačú vtedy, ak sa necítia pohodlne, niečo ich bolí alebo sú inak nespokojné. Takýmto prejavom nás vlastne prosia o pomoc. Tvrdenie, že si plačom precvičia pľúca, je veľký mýtus.
Psychologička a autorka mnohých kníh o starostlivosti o deti Penelope Leachová varuje, že sa to neodporúča robiť pre dojčatá. Ak rodiča ignorujú ich volanie, nepomôžu im, ba práve naopak, môžu im vážne uškodiť, ako píše theguardian.com. Pri plači sa bábätkám do tela a mozgu uvoľňuje stresový hormón kortizol. Po ich upokojení, hladina tohto hormónu opäť klesne. Ak volajú o pomoc dlhší čas, udrží sa i hladina kortizolu, ktorá môže poškodiť dôležité štruktúry vyvíjajúce sa v mozgu. Podľa odborníčky hrozí, že vysoké hladiny tohto hormónu sú priam toxické pre vyvíjajúci sa mozog.
"Všetky deti plačú. Niektoré viac ako ostatné. Lenže plač je v prvom roku života dieťaťa jediný spôsob, ako dostať od rodičov odpoveď. Odmietanie odpovede zo strany rodičov môže mať dlhodobé emočné dôsledky," upozorňuje Penelope Leachová.
Výsledkom je nadmerný stres, ktorý v ranom detstve pôsobí na organizmus ako jed a môže byť príčinou úzkostí. Dieťa sa síce môže unaviť a po dlhom čase prestáva plakať, na druhej strane zistí, že je zbytočné volať o pomoc a vyjadrovať svoje pocity, keď si ho aj tak nikto nevšíma. V dospelosti preto môže byť neisté, depresívne a môže trpieť úzkosťou.
Každý rodič by mal sledovať ako dieťa reaguje, kedy a prečo najčastejšie plače. Len v tom prípade ho môže zbaviť skutočného trápenia. Nezúfajte, ak stále plače. Myslite na to, že svojmu dieťatku dávate obrovský dar, keď ho upokojujete.