Každý rok vyráža so štyrmi ďalšími nadšencami objavovať miesta, kam zatiaľ nedoľahla západná masová turistika. Väčšinu trasy idú na bicykloch a bagáž si vezú so sebou. Ubytovanie nemajú rezervované, čo im dáva voľnosť a slobodu. Minulý rok v septembri sa vydali na 14 dní do Arménska. Čech Petr Vavřina opisuje svoju cyklodovolenku snov.
Snímky: Petr Vavřina pre idnes.cz
Z Prahy do Jerevanu sme leteli priamym letom s ČSA, ktorý trvá tri a pol hodiny. Spiatočná letenka v ekonomickej triede v promo tarife stála asi 8 800 českých korún (320 eur) vrátane poplatkov. V cene leteniek je jedna batožinu s hmotnosťou 23 kilogramov a palubná batožina do 8 kilogramov. Aj s kolesami a našou minimalistickou batožinou sme sa do limitu v pohode vošli.
Prepravu bicyklov je ale vždy potrebné overiť a rezervovať pred zaplatením letenky. Aerolinky prepravujú bicykle v prepravných obaloch, čo môže byť napríklad papierová škatuľa, v ktorej sa bicykle dodávajú do obchodov. Vo väčšine cykloshopov vám ju radi dajú zadarmo. Bohužiaľ s poslednými zmenami v ČSA bolo zrušené priame spojenie do Jerevanu. Avšak lety za podobné ceny, za aké sme leteli my, ale s prestupom, sa dajú nájsť.
Krajina starobylých kláštorov
To, čo nás do Arménska tiahlo snáď najviac, boli kláštory zasadené do nádhernej scenérie arménskych hôr. V tejto súvislosti stojí za zmienku pomerne málo známa skutočnosť, že Arménsko je prvou krajinou, kde sa kresťanstvo roku 301 n.l. stalo štátnym náboženstvom.
Na našej ceste po Arménsku sme navštívili veľa kláštorov vrátane legendárneho Khor Virap, spojeného s počiatkami kresťanstva, ktorý pôsobí skutočne mysticky v pozadí s bájnym Araratom, národnou horou Arménov.
Ako prvý sme ale videli zaujímavý skalný kláštor Geghard, asi 30 km v horách nad Jerevanom. Neďaleko od neho, na vysokom skalnom výbežku na okraji kaňonu rieky Azat, sa týči ďalšia významná pamiatka - chrám Garni postavený na začiatku nášho letopočtu v antickom štýle. Nádherný zážitok nám pripravil kláštor Noravank schovaný vysoko v horách. Bola to celkom fuška, po celom dni na bicykli sme na záver absolvovali ešte sedemkilometrové stúpanie. Odmenou nám boli úchvatné scenérie posledných lúčov slnka na skalných štítoch týčiacich sa vysoko nad kláštorom. A tiež ticho. V celom údolí nebol nikto okrem nás, kuchára a servírky v penzióne, v ktorom sme boli ubytovaní. Ráno, po východe slnka, sme šli na prehliadku kláštora skôr, než prišli prví turisti z údolia.
Ku kláštoru unikátnou lanovkou s najväčšou výškou nad terénom
Úplne inú atmosféru mal Tatev, ďalší kláštor v poradí. Je obľúbeným cieľom turistov, Arménov aj cudzincov, ktorí sem mieria z Jerevanu, ale aj zo susedného Iránu. Ku kláštoru, ktorý pochádza z 9. storočia nášho letopočtu, vedie moderná lanovka Wings of Tatev postavená rakúskou spoločnosťou Doppelmayr v roku 2010. Počas 15 minút jazdy prekonáte vzdialenosť takmer tri kilometre v maximálnej výške 320 metrov nad údolím. To robí z Wings of Tatev svetovo unikátnu lanovku s najväčšou výškou nad terénom, nenechajte si to ujsť! Kvôli úspore času sme išli z kúpeľného mestečka Jermuk, kde sme spali, do Tatev a späť taxíkom.
Za návštevu určite stoja aj ďalšie dva kláštory pochádzajúce z 10. storočia, Haghpat (na snímke) a Sanahim na úpätí hôr v údolí rieky Debed len niekoľko kilometrov od seba. V závere nášho dvojtýždenného výletu sme zavítali aj do Echmiadzinu, súčasného duchovného centra Arménska, kde sídli katholikos, najvyšší predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi. Okolo katedrály z roku 608 n.l. bolo v posledných rokoch vybudovaných niekoľko duchovných stavieb, monumentov a parkov, ktoré zdôrazňujú pútnický charakter a dôležitosť tohto miesta pre súčasné Arménsko.
Na spojnici dávnych civilizácií
Pri našom cyklistickom putovaní sme narazili ešte na niekoľko kláštorov a ďalších zaujímavých pamiatok. Na ceste k jazeru Sevan nás tesne pod sedlom Selim pass (2 410 m. n. m.) čakala ako odmena za úmorné tridsaťkilometrové stúpanie exkurzia do dávnych čias, kedy tadiaľ po Hodvábnej ceste prechádzali karavány z východu. Selim Caravanserai poskytoval od roku 1332 odpočinok ľuďom aj zvieratám putujúcim po tejto významnej obchodnej ceste medzi Áziou a Európou.
Náš zážitok ešte umocnil úchvatný výhľad do údolia, ktorým sme prišli. Pri našej ďalšej púti po bývalej Hodvábnej ceste sme prechádzali okolo jazera Sevan vo výške 1 900 m. n. m. Obdivovali sme nielen jeho veľkosť a krásu, ale zastavili sme sa aj pri stredovekom cintoríne v dedine Noratus. Staré náhrobné kamene (khachkar), ktorých sú tu stovky, na nás zapôsobili ako most do minulých čias, ako miesto, ktoré nám dalo pocítiť svoju energiu.
Mnoho tvárí arménskej prírody
Arménsko sa pýši aj nádhernou prírodou. Na juhu pozdĺž hranice s Tureckom sa rozkladá rovina vo výške 950 - 1 000 m. n. m. Ostatné časti Arménska sa väčšinou nachádzajú medzi 1 000 m. n. m. a 2 000 m. n. m., vrcholky hôr siahajú k 3 200 m. Najvyššou horou je Mt. Aragats s 4 095 m. n. m.
Na juhu sme prechádzali už spomínanou rovinou, kde sa zelenajú polia a vinice zavlažované dômyselným systémom samospádných kanálov napájaných z horských riek. Pri stúpaní do hôr sme sa ocitli v krajine vyprahnutých stepí bez stromov, pasienkov a malých dediniek, ktorá nás sprevádzala až do priesmykov vo výškach cez 2 000 m. n. m.
Asi najzaujímavejšia v tejto časti Arménska bola etapa z údolia rieky Darby, od cesty vedúcej medzi mestami Yeghegnadzor a Goris. Cestička, na ktorú sme odbočili, prešla po niekoľkých kilometroch ostrého stúpania do prašnej cesty. Prechádzali sme otvorenou krajinou, ktorá nezaprela sopečný pôvod. Pred nami sa týčila takmer 2 600 metrov vysoká a našťastie dávno vyhasnutá sopka.
Po devätnásťkilometrovom stúpaní nás privítala bývalá banícka dedinka Karmrashen. Postavili ju v roku 1963 pre budovateľov 48 kilometrov dlhého tunela, ktorý odvádza každoročne (od svojho dokončenia v roku 1981) 250 miliónov m³ vody z horskej rieky Arpa. Teraz tu už žiadna práca nie je a dedina je takmer opustená. Mali sme šťastie a narazili na jedného z posledných obyvateľov, bývalého stavebného inžiniera. Zostal v tomto mestečku duchov na dôchodok. Rozhovor s ním v nás zanechal nostalgickú spomienku na toto zvláštne miesto, umocnenú prichádzajúcou búrkou, scenériou okolitých hôr a kulisami bývalých baníckych domčekov, ktorými presvitali lúče nízkeho podvečerného slnka.
Keď sme nasledujúci deň zdarne prekonali priesmyk Selim pass, krajina sa otvorila do rozľahlej náhornej plošiny, kde sa rozprestiera na ploche cez jazero Sevan (1 200 km²). Na severozápad od jazera sa charakter prírody mení. Hory sú porastené prevažne listnatými lesmi a všetko je o poznanie zelenšie. Snáď prvýkrát za celú dobu v Arménsku nás zastihol dážď, ktorý však po chvíli vystriedalo opäť slnko. Nie nadarmo sa mestečku Dilijan, ležiacemu uprostred týchto zelených hôr, hovorí arménske Švajčiarsko.
Prírodnými krásami oplýva aj jazero Kari, ležiace vo výške 3 190 m. n. m., kúsok pod vrcholom hory Aragats. Je to tiež najvyšší bod, ktorý sme dosiahli, aj keď nie vlastnými silami. Hore nás vyviezol mikrobus a už cestou sme boli radi, že nemusíme šliapať tridsaťkilometrovým stúpaním po nekonečných svahoch bývalej sopky, kde jediným spestrením sú stáda oviec a kráv a veľa sopečných kameňov. Pri jazere stojí horská chata a astronomická stanica. Krásne sú výhľady, najmä v pozadí s Araratom. Ak ste na bicykli, potom oceníte nádherný dlhý zjazd, ktorý vás dovedie až do Jerevanu.
Kúzlo Jerevanu a skvelý koňak
Na Jerevan sme mali necelé dva dni a určite sme nevideli všetko. Mesto má približne milión obyvateľov. Nie je tu historické jadro, napriek tomu centrum v okolí Námestia Opery a Námestia Republiky, kde sú múzeá, Národná galéri&, banky a hotely, pôsobí príjemne vďaka zeleni, vodným plochám a fontánám.
Množstvo reštaurácií ponúkajúcich skvelé šašliky a ďalšie špeciality výbornej arménskej kuchyne bohatej na zeleninu vás určite dostanú. Prekvapením pre mňa ale bolo, že väčšina arménskych vín je chuťovo trochu iná, než sme zvyknutí. Osvedčilo sa nám vyberať tá drahšie s kvalitným dizajnom etikety. Za skúšku rozhodne stojí arménsky koňak, je naozaj výborný.
Okrem pamätihodností Jerevanu, známych zo sprievodcov, narazíte na veľa miest s osobitou atmosférou. Jedným z nich je napríklad blší trh v ulici (na snímke) Aram neďaleko Námestia Republiky. Príjemná je tiež návšteva niektorej z reštaurácií v hlbokom kaňone rieky Hrazdan pretekajúcom Jerevanom. Atmosféra v tomto meste a v podstate všade, kde sme v Arménsku boli, je pohodová vďaka srdečnosti a pohostinnosti ľudí, ktorých sme na našom putovaní stretli. Dohovoríte sa spoľahlivo rusky a s mladšími i anglicky.
Rodná dedinka konštruktéra stíhačiek MiG a ďalšie tipy
Medzi ďalšie atraktívne miesta, ktoré sme navštívili, by som zaradil múzeum bratov Mikoyan v ich rodnej dedinke Sahanin. Ujala sa nás staršia pani, ktorej priezvisko bolo tiež Mikoyan. Dostali sme komplexný výklad o živote a diele Artema Mikoyana, konštruktéra stíhačiek MiG a Anastáza Mikoyana, vysoko postaveného politika Sovietskeho zväzu za čias Stalina a Chruščova. Návrat do dôb minulých nám ešte umocnil pohľad na blízku medenú baňu a dymiacu továreň, ako vystrihnutú z románu Oceľové mesto.
Za zmienku stojí aj lyžiarske stredisko Tsaghkadzor, kde sme strávili jednu noc. Rezort s hotelmi a lanovkami leží asi 50 kilometrov od Jerevanu a je cieľom zimných, ale aj letných výletov bohatších obyvateľov hlavného mesta. V zime tu vraj ležia až 2 metre snehu a v lete, kedy je Jerevan rozpálený na 40⁰C, tu vládne príjemné horské klíma.
Ešte by som sa podelil o našu skúsenosť s ubytovaním. Turistická infraštruktúra zatiaľ nie je okrem Jerevanu a hlavných rezortov príliš rozvinutá, nie všade sa dá ľahko zohnať ubytovanie. Ak cestujete autom, nie je problém dôjsť do hotela o 30 kilometrov ďalej. Po 100 kilometroch v sedle to je ale niečo iné, potom budete vďační aj za hodinový hotel. My sme túto skúsenosť absolvovali našťastie iba raz. Inak sú hotely a penzióny na veľmi dobrej úrovni. Všade navyše vládne arménska pohostinnosť a ochota.
V skratke: Koľko čo stojí
- Ubytovanie s raňajkami v dobre vybavených hoteloch a penziónoch mimo Jerevanu sa pohybuje okolo 300-400 českých korún (11-14,50 eura) na osobu. Jednoduchšie ubytovanie bez sociálneho zariadenia na izbe stojí 100-150 českých korún (3,60-5,50 eura). V Jerevane sú ceny približne dvojnásobné.
- Vstupy do kláštorov sa neplatia. Antické UNESCO pamiatky v Garni stoja 50 českých korún (1,80 eura) a napríklad spiatočná jazda lanovkou ku kláštoru Tatev je za 200 českých korún (7,30 eura).
- Veľký baraní šašlik v normálnej reštaurácii vyjde 130-160 českých korún (4,70-5,80 eura) a výborné zeleninové šaláty okolo 30 českých korún (1,10 eura). K jedlu je najlepšie si dať ako prílohu miestne Lavash, čo sú chlebové placky. Na pitie sú výborné ovocné nápoje, ktorým arméni hovoria "kompót". Pivo stojí v reštaurácii okolo 20 českých korún (0,70 eura).
- Po Arménsku sa dá prepravovať jednoducho a lacno. Napríklad taxíky v Jerevane majú minimálnu sadzbu 600 AMD (1,10 eura), sadzba na 1 kilometer je 100 AMD (0,18 eura). Väčšinu ciest taxíkom možno po Jerevane zvládnuť v minimálnej sadzbe. Raz sme využili k presunu objednaný minibus, do ktorého sme sa nasúkali i s bicyklami a batožinou. Cena za 150 kilometrov vyšla každého asi toľko ako pri ceste vlakom u nás doma.
Petr Vavřina pre iDnes.cz