Možno nepatríte práve medzi fanúšičky sci-fi Star Trek, ale azda ste zaznamenali sitcom Teória veľkého tresku a Sheldonovu zbožnú úctu k startrekovskej postave pána Spocka (áno, k tomu stoickému Vulkáncovi so špicatými ušami a divným obočím). Dôstojník vesmírnej lode Enterprise sa dokonca prebojoval do päťdesiatky najobľúbenejších televíznych postáv vôbec! Legendárne sú jeho repliky s kapitánom Kirkom. Trebárs: „Bol by z vás skvelý počítač, pán Spock.“ „Ďakujem za poklonu.“ Alebo: „Pán Spock, mám dojem, že ste čím ďalej, tým ľudskejší.“ „Nevidím dôvod, prečo by som sa mal nechať urážať!“
Spock sa stal akousi postmodernou modlou inteligencie a logiky. Americký spisovateľ Eliezer Yudkowsky však upozorňuje, ako je také uctievanie kontraproduktívne: „Stále máme v hlave zaseknutého Spocka ako archetyp rozumnosti a rozumnosť ako nezaujatosť. Hanbíme sa za svoje pocity. Mali by sme sa snažiť cítiť emócie, ktoré zodpovedajú faktom, a nie sa snažiť necítiť žiadne emócie.“ Pre naše duševné zdravie jednoducho nie je v poriadku mať emócie trvalo nastavené na pokoj. Nemusí to byť vždy primerané situácii. A pozor: dosť často ani výhodné! Preto keď spolu Kirk a Spock hrajú šachy, intuitívne Kirk dá hyperintelektuálnemu Spockovi mat. „Váš nelogický prístup k šachu má občas svoje výhody, kapitán,“ komentuje to porazený.